Keď sa povie Erich Vágner, oživia sa v mysliach priaznivcov košického futbalu spomienky na krásnu éru pohárových úspechov 1. FC Košice. „Tigre“ zo Všešportového areálu vtedy vyhrali Slovenský pohár a v slávnom finále v roku 1993 zdolali v súboji o posledný Československý pohár slávnu Spartu Praha 5:1.
V pamätnom súboji v Poštornej strelili po dva góly Daňko s Pobegajevom a do listiny strelcov sa vtedy zapísal aj obranca Vágner.
„Bolo to už dávno, no s kamarátmi a spoluhráčmi na to z času na čas radi spomíname, “ usmieva sa dnes už 52-ročný, stále aktívny futbalista. „Taký triumf nad Spartou nečakal nikto a ani my nie. Sami sme boli prekvapení, pretože my sme tam išli s tým, aby sme nedostali nakladačku. A napokon sme ju naložili Sparte. Bol to však výsledok toho, že sme mali veľmi tvrdého trénera a boli sme fyzicky nadupaní.“
Spomínaným tvrdým trénerom bol vtedy Ján Zachar a Košičania dosiahli pod jeho vedením viaceré nezabudnuteľné úspechy. „Keď sa chlapci pýtajú na nejaké spomienky, tak hovorím najradšej o tom, ako sme vyhrali posledný Československý pohár. Slovenský pohár ešte chlapci získať môžu, ale ten federálny už veru nie. Rád však spomínam aj na všetky zápasy v pohárovej Európe. Bolo to pekné obdobie košického futbalu.“
Cenné spomienky zdieľa pri pozápasových posedeniach so svojimi spoluhráčmi z Valalík. Niektorí z nich sú aj o vyše tridsať rokov mladší, no spolu tvoria partiu, ktorá vyniesla po jeseni klub z nekonečne dlhej obce na čelo tabuľky prvej triedy ObFZ Košice – okolie.
„Dobrý futbal je vždy o partii. Na trávniku chceme odviesť najlepšiu prácu a potom si posedíme pri pivku a vínku. V takýchto nižších ligách je dôležité aj to. Vo Valalikoch sme si sadli a aj preto sme na čele tabuľky. Nebudem tajiť, našim cieľom je postup vyššie,“ hovorí E. Vágner, ktorý už možno nedisponuje takou rýchlosťou ako v časoch najväčšej slávy, no aj po päťdesiatke diriguje hru svojho tímu s obrovským prehľadom. „Poviem to takto – zatiaľ je to stále v pohode. Rád si zahrám s mladými chlapcami a pokiaľ sú ochotní počúvať, tak ma to baví. Musím však priznať, že teraz sa už dávam po zápase dohromady celý týždeň. Dokedy to takto vydržím? To veru neviem. Je však možné, že budem hrať futbal ešte aj ako dedo. Máme totiž dcéru a neviem či už zo mňa toho deda neurobí. Ak mi to však dovolí telo, tak prečo nie?“
To, že sa vo Valalikoch futbalom bavia, dokumentuje aj doterajší priebeh oblastnej vetvy Krajskej futbalovej ligy. V nej sa prebojovali po hladkom triumfe 6:2 nad béčkom Geče už medzi osmičku najlepších tímov.
„Pre nás je to pekné spestrenie prípravy a ideme od zápasu k zápasu. Ak by sa nám to podarilo celé vyhrať, tak budeme iba radi. Podstatné je, že máme dobre namiešaný tím. Základom sú mladí chlapci, všetko domáci. Sú mladí a ochotní behať. Majú správny prístup. My starší tomu dávame rozum a celkovo je to vo Valalikoch nastavené dobre. Aj preto ma to vo Valalikoch baví,“ prízvukuje Vágner.
So svojimi spoluhráčmi zo slávnej dynastie 1. FC Košice sa stretáva v rámci občasných zápasov Internacionálov a s Vladimírom Janočkom spolupracuje na dennej báze. „Spolupracujeme v rámci jeho futbalovej Akadémie a teší ma, že môžem pomáhať pri výchove novej generácie košických futbalistov.“
V tejto súvislosti sa už nevie dočkať prvého zápasu FC Košice v novučičkej KFA. „Teším sa na to. Košice už nový štadión potrebovali. Sme druhé najväčšie mesto a bolo hanbou, že sme tu mali také podmienky. Košice si navyše zaslúžia najvyššiu súťaž a držím chlapcom palce, aby ju vybojovali. Je totiž veľmi smutné, že v najvyššej súťaži máme mestá ako Senica či Zlaté Moravce a nie sú tam Košice, Prešov či Banská Bystrica,“ dodáva malú úvahu na záver nášho rozhovoru Erich Vágner.
Krajská futbalová liga – oblastná vetva – 3. kolo:
Valaliky – Geča 6:2 (3:1)
Góly: 38. Pecha, 40. Vraňo, 44. Marťák, 55. Čisľák, 66. Marťák, 89. Sciranka – 13. Kušnír, 65. Koneval
Slovenské Nové Mesto – Košické Oľšany 1:3
Prakovce – Teplička B 3:1
Milhostov – Zemplínske Hradište 3:4
Turňa nad Bodvou – Krásnohorská Dlhá Lúka 2:6
Hrabušice – Spišský Hrušov 1:3
Trhovište – Bracovce 3:2 na pok. kopy
Záhor – Vyšné Remety 4:3 na pok. kopy