Európa na biokrižovatke: Neznesiteľná ľahkosť spaľovania

Príroda, na rozdiel od človeka, svoje zákony neporušuje. (Leonardo Da Vinci, taliansky renesančný mudrc)

Január 2009, kancelária generálneho prokurátora SR:

Ján Počiatek: Ten Slota neuveriteľne zarobil. Vymyslel si nový kšeft, ktorý nikto nepoznal, a to je predaj emisných kvót. Ten k*k*t to niekde vyňúral a potom vymyslel systém ako to predať. A predal to nejakému vyje***emu konzorciu za 2,2 miliardy (slovenských korún). Ešte aj Fica oholil do p*či, lebo mu z toho nedal polovicu, ale nejako inak ho domotal. To je v p*či úplne. Úplný kráľ. Neuveriteľné.

Dobroslav Trnka: (smiech)

Ján Počiatek: To, keď ich vidíš na tej koalícii, ja sa vždycky tak zabávam. Slota je úplne atypický, Mečiar – úplne niečo iné, Fico a ja. A teraz si predstav dabatu týchto štyroch k*k*tov ...

Dobroslav Trnka: (smiech)

Od roku 2006 kvôli nariadeniu Európskej únie o znižovaní emisií oxidu uhličitého a skleníkových plynov, začali krajiny EÚ na komoditných burzách obchodovať s emisnými kvótami, takzvanými AAU (Assigned Amount Units) umožňujúcimi vypúšťať skleníkové plyny prepočítané na množstvo CO₂.

Po rozdelení kvót medzi slovenské podniky zostala Slovensku nadbytočná časť kvót. Koncom roka 2008 ako jedna z prvých krajín vôbec, predalo Slovensko 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group za cenu 5,05 eur za tonu, dohromady za 75,7 milióna eur.

Súčasťou zmluvy bola dohoda, podľa ktorej kupujúci doplatí 1 euro za každú tonu, ak Slovensko odovzdá výročné správy a správy o použití prostriedkov z predaja emisií v súlade so zmluvou. Prostriedky mali byť použité na environmentálne projekty v rámci Zelenej investičnej schémy, tzv. GIS (Green Investment Scheme).

Tieto peniaze firmou Interblue Slovensku nikdy vyplatené neboli, pretože Interblue slovenský vládny program zatepľovania nepovažovala za relevantný environmentálny GIS projekt. Fakt, že vtedajšie ministerstvo životného prostredia nemalo žiadny takýto projekt pripravený, bol príčinou, prečo Slovensko neuspelo pri predaji emisných kvót u ostatných zahraničných kupcov.

Pri tomto obchode, ktorý podľa exministra financií Jána Počiatka vymyslel a zorganizoval vtedajší predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota, prišlo Slovensko o 75 miliónov eur, pretože Slotove ministerstvo životného prostredia ich predalo o polovicu lacnejšie ako napríklad Česko, Ukrajina alebo Maďarsko, ktoré ich predali za 10 až 13 eur za tonu.

Naopak, spoločnosť Interblue získala obratom 45 miliónov eur, keď slovenské emisie predala do Japonska za viac ako 8 eur za tonu, dohromady za 127 miliónov eur. Slotu s týmto obchodom spojil bývalý minister financií Počiatek na videonahrávke Mariana Kočnera z januára 2009, zverejnenej koncom roka 2019 v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Po ôsmich rokoch sa prokuratúra ku kauze vrátila. Vyšetrovateľ však zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. V roku 2021 začala Národná kriminálna agentúra na základe nových dôkazov kauzu znova vyšetrovať.

Kauza Interblue je absurdne praktickým príkladom toho, ako ľahko sa dobre motivovaná legislatíva Európskej únie, iba tým, že prejde cez mafiánsko-politický filter hlúpej lokálnej vlády členského štátu, pokriví na nezmyslený špinavý biznis s dopadom na 5 miliónov daňových poplatníkov. A história sa opakuje.

Spaľovanie drevnej biomasy sa v posledných rokoch stalo celoeurópskym problémom s priamymi dopadmi na lesy na Slovensku, v Európe a na celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza zo slovenských lesov, v rámci Európskej únie je dosah spaľovania celosvetový.

Francúzske a britské spaľovne dovážajú drevo z USA, Kanady a Južnej Ameriky. Výdatným zdrojom pre spaľovanie dreva pre výrobu elektrickej energie a tepla sú aj ruské lesy. Spoločným menovateľom vo všetkých prípadoch sú však dotácie. Štedrá podpora z EÚ a jej členských štátov vedie k drancovaniu lesov, nelegálnym výrubom a navyšovaniu ťažieb v celej Európskej únii, Slovensko nevynímajúc.

Štúdia Freda Pearcea pre mimovládnu organizáciu FERN ukazuje, že takmer polovica dreva vyťaženého v Európskej únii je v súčasnosti využívaná na výrobu energie, čo tvorí 60 percent z produkcie obnoviteľných zdrojov energie. Táto energia však tvorí iba 5 percent energetických potrieb Európskej únie.

V júli tohto roku predstavila Európska komisia nový legislatívny balík označovaný ako Fit for 55. Chce ním úniu nasmerovať k dosiahnutiu 55-percentného zníženia emisií do roku 2030. Balíček zahŕňa tri pre slovenské lesy dôležité návrhy: Smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II), Nariadenie o využívaní pôdy v lesníctve (LULUCF) a Stratégiu lesného hospodárstva.

Najdôležitejšou novinkou celého balíka je navýšenie cieľov pre  spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov pre členské štáty EÚ z 32 na 40 percent. V preklade to znamená, že ak chce EÚ naplniť ambiciózny cieľ nulových emisií do polovice 21. storočia, je potrebné 40 percent energie vyrábať z obnoviteľných zdrojov.

Viac ako polovicu obnoviteľných zdrojov energie v EÚ dnes tvorí biomasa, teda spaľovanie dreva zo stromov vyťažených v lesoch. Kým pri výrobe solárnej a veternej energie vzniká minimum emisií, spaľovaním dreva sa neuvoľňuje iba oxid uhličitý, ale aj tuhé znečisťujúce látky, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia. Environmentalisti, aktivisti a ochranári podčiarkujú devastačný vplyv ťažby dreva na lesné ekosystémy v Európe.

Áno, Európska komisia odporúča efektívne a racionálne využívanie dreva a biomasy v takzvanom kaskádovom princípe (stavebné materiály – nábytok – predĺženie životnosti – opätovné použitie – recyklácia – spaľovanie biomasy) a tvrdí, že použitie celých stromov a kvalitnej guľatiny na výrobu obnoviteľnej energie by sa malo minimalizovať.

Členské štáty by napríklad nemali dotovať spaľovanie určitých drevných surovín, ako je guľatina, rezané drevo, korene a pne, s výnimkou presne definovaných okolností. Aktivisti a časť europoslancov sú však presvedčení, že Komisia neurobila dosť pre to, aby pravidlá pre spaľovanie dreva na palivové účely dostatočne sprísnila.

Návrh totiž hovorí iba o zákaze ťažby dreva z takzvaných primárnych lesov – nedotknutých starých lesov a pralesov, tie ale predstavujú iba 3 percentá všetkých európskych lesných ekosystémov. Návrh zároveň priamo vylučuje dotácie na biomasu pre zariadenia, ktoré z nej vyrábajú iba elektrinu. To však bude mať pre zníženie spaľovania dreva iba minimálny efekt. Väčšina biomasových elektrární totiž vyrába popri elektrine aj teplo.     

Navyše, výnimku z tohto pravidla budú mať biomasové elektrárne v regiónoch, ktoré podstúpia spravodlivú transformáciu kvôli svojej závislosti na tuhých fosílnych palivách, hovorí návrh. Aj to je podľa odborníkov veľmi problematické. Hrozí, že regióny závislé na uhlí sa preorientujú na spaľovanie biomasy, čo opäť zvýši dopyt po dreve.

Jedným z kritikov novej európskej legislatívy o obnoviteľných zdrojoch energie a biomase je aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (SPOLU/SPP).

„Až 60 percent z obnoviteľných zdrojov energie tvorí biomasa, a tá pochádza prevažne z lesov. Je skutočne rozdiel, či redukciu emisií dosiahneme na základe podpory solárnej, veternej a geotermálnej energie, alebo pálením dreva a zvyšovaním tlaku na lesné ekosystémy,“ tvrdí europoslanec.    

„Pokiaľ sa v Európskej únii jasne nepovie, že zaradenie biomasy medzi obnoviteľné zdroje energie musí mať svoje limity a že využívanie lesnej biomasy pre energetické účely sa musí zásadne znížiť, máme veľký problém,“  vysvetľuje.  

Komisia sa podľa neho spolieha na formálnu udržateľnosť biomasy, zatiaľ čo európske lesy majú v skutočnosti od stabilného stavu veľmi ďaleko. Ich diverzita v mnohých krajinách kolabuje, schopnosť odolávať zmenám sa dramaticky znižuje.

Wiezik tvrdí, že znižujeme emisie z uhlia tým, že ich nahrádzame emisiami z dreva. „Keď spálite storočný strom, tak množstvo uhlíka, ktoré sa viazalo v tom strome sto rokov, sa uvoľní do atmosféry,“ vysvetľuje slovenský europoslanec.

Funkciu biomasy ako zdroja obnoviteľnej energie by mala Európska komisia kriticky prehodnotiť a zásadne zmeniť by sa malo aj nastavenie pravidiel poskytovania biomasových dotácií.

„V opačnom prípade riskujeme, že uviazneme v slepej uličke rastúcej ťažby dreva a spotreby lesnej biomasy, čo nepomôže naplneniu klimatických cieľov a prinesie vážne zhoršenie stavu európskych lesov,“  dodáva Michal Wiezik.

Zdroje: euractiv.sk/wolf.sk/wikipedia