Viete koľko migrantov k nám prišlo minulý rok?
Viete si predstaviť, že by ste museli opustiť svoju krajinu, napríklad kvôli vojne? Nanešťastie tento svet prináša aj situácie, ako je život na úteku. Nie tak dávno Košice zažili prípad, kedy na letisku pristál Kurd so žiadosťou o azyl. Pôvodný scenár rátal s jeho okamžitým vrátením do krajiny, no Liga za ľudské práva jeho osud zvrátila. Táto organizácia sa už 13 rokov venuje azylovým otázkam vrátane pripomienkovania zákonov. Ich cieľom je presadzovanie zodpovednej migračnej politiky. Momentálne sa venujú aj individuálnemu právnemu poradenstvu. Ich prácou je napríklad dohliadnuť na to, aby žiadatelia o azyl dostali možnosť vysvetliť svoj zámer polícii.
„Naša kancelária sa venuje najmä zastupovaniu žiadateľov o azyl, najmä v tých prvých krokoch, pretože na východe máme záchytný tábor Humenné. Po podaní žiadosti o azyl sa tam títo žiadatelia umiestňujú a čakajú na kroky v rámci azylového konania, ako napríklad vykonanie pohovoru a zdravotnej prehliadky,“ informovala Michaela Dojčinovičová, právnička v košickej pobočke Ligy za ľudské práva.
Kde teda utečenci končia či čakajú na rozhodnutie o poskytnutí azylu? „Okrem záchytného tábora v Humennom máme na východe aj Útvar policajného zaistenia v Sečovciach, kde sú takisto umiestňovaní niektorí zo žiadateľov o azyl a v neposlednom rade sa tu nachádza aj detský domov Dlaň, kde sú umiestňované deti bez doprovodu,“ odpovedala Dojčinovičová.
Liga za ľudské práva pri svojej práci často komunikuje s políciou, tam sa stretáva s rôznymi reakciami. „Policajti sú ľudia ako my všetci a majú rôzne prístupy. Profesionáli k tomu pristupujú profesionálne, ale nájdu sa aj ľudia, ktorým rupnú nervy, nemajú ľahkú prácu, to si uvedomujeme,“ priblížila riaditeľka košickej pobočky Ligy za ľudské práva Barbora Messová.
Nie vždy je cieľom azylu, aby tu cudzinci zostali už navždy. Cieľom zodpovednej migračnej politiky je rozumne uznať, kedy je pre cudzincov bezpečné vrátiť sa domov. „Môžu dostať dočasnú ochranu, no aj dlhodobejší azyl, ktorý je trvalejší a aj perspektíva integrácie je lepšia hlavne u mladých ľudí, ktorí majú celý život pred sebou. Najmä vo veku, kedy môžu začať štúdium na nejakej škole a keď vedia, že sú tu dočasne,“ dodala.
Imigranti obsadzujú Európu!
Imigranti obsadzujú Európu! Hlása reklamný plagát, ktorý dotvára Islamská hviezda na Eifellovej veži. Migrácii čelí celá Európska únia, no zavrieť sa pred touto témou sa tiež nejaví ako riešenie. Napriek tomu sa nájdu jedinci, ktorí na internete šíria nenávistné posolstvá voči akejkoľvek inej rase. V písomnom stanovisku o billboarde informovala Rada pre reklamu.
„Rada v mesiaci január zaevidovala sťažnosť fyzickej osoby, okres Bratislava voči reklame, zadávateľa Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Sťažovateľ považuje vizuál reklamy s textom: „Imigranti obsadzujú Európu“ za nevhodný a poukazuje na to, že reklama je umiestnená v blízkosti turistickej informačnej kancelárie, kde je zvýšená frekvencia turistov.“
Rada považuje posolstvo za nevhodné kvôli tomu, čo sa snaží prezentovať. „Dominantným výrazovým prostriedkom reklamy je zvolanie „Imigranti obsadzujú Európu!“ v spojení s vyobrazením Eiffelovej veže, na vrchole ktorej je umiestnený symbol polmesiaca. Výrazným prvkom reklamy je aj názov propagovanej webovej stránky, ktorým sa vytvára jasný interpretačný rámec posolstva reklamy,“ uvádza sa ďalej.
Na stránke môžete nájsť naozaj búrlivú diskusiu o tom, koľko migrantov sa hrnie na našu malú krajinu. Samozrejme, obidve strany, tí za migrantov, aj tí proti migrantom, tvrdia, že používajú podložené informácie, no tie sa diametrálne líšia. Rada pre reklamu billboardy zakázala a ich posolstvo sa nesmie ďalej šíriť.
Komisia má za to, že reklama je spracovaná spôsobom, ktorý zneužíva predsudky, keďže napríklad vyobrazenie symbolu polmesiaca, ktorý je, tak ako je vyobrazený, okrem iného typickým symbolom pre islam, naznačuje, že imigrantmi sú v tomto prípade výhradne moslimovia, čo nemusí byť pravda.
Záchytný tábor v Humennom
Podľa oficiálnych informácií je v záchytnom tábore v Hummenom momentálne (k 11.2.) 17 žiadateľov o azyl a v minulom roku ich Slovensko prijalo 178. Takže žiadnych 10-tisíc migrantov z Iránu či Afriky, ako sa radi nechávajú počuť niektorí aj verejne známi a činní. Tieto informácie len sťažujú prácu Ligy za ľudské práva. „Niektorí ľudia, ktorí nesúhlasia s našou činnosťou, si chcú vysvetliť nejaké svoje pocity, ktoré majú a citujú rôzne články či odkazy zo sociálnych sietí, potom majú pocit, že sa k nám chystajú státisíce žiadateľov o azyl,“ dodala Dojčinovičová.
Pri zriaďovaní záchytného tábora v Humennom boli problémy, určití poslanci boli proti jeho zriadeniu. „Tábor funguje od decembra 2006 a odvtedy sme sa nestretli s tým, aby žiadateľov o udelenie azylu ubytovaných v tomto zariadení obyvatelia Humenného vnímali negatívne. Zúčastňujeme sa na kultúrnych, spoločenských či športových podujatiach. Často sa nám stáva, že nám chcú pomôcť, fotia sa so žiadateľmi a pýtajú sa na krajinu pôvodu,“ informovala vedúca oddelenia azylových zariadení Jana Janovičová.
V Záchytnom tábore v Humennom Migračný úrad zabezpečuje dočasný, približne mesačný pobyt žiadateľov počas lekárskych vyšetrení. Zo zákona poskytuje žiadateľovi ubytovanie, stravovanie, základné hygienické potreby, vreckové, neodkladnú zdravotnú starostlivosť a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie. Žiadateľ je po príchode do tábora zaregistrovaný, musí sa podrobiť vstupnej zdravotnej prehliadke a vstupnému pohovoru. Následne sa žiadateľovi vydá „Preukaz žiadateľa o udelenie azylu“ a „Doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti“.
Migranti sú témou, o ktorej na internete koluje množstvo poloprávd. Proti mnohým z nich sa snaží bojovať napríklad aj Polícia Slovenskej republiky. Je dôležité nenechať sa citovo vyburcovať informáciou o utečencoch, keďže konšpiračné médiá využívajú najčastejšie ľudské emócie.
Autor: MARTIN MAJDÁK