Výzvy sú podľa rezortu nastavované podľa požiadaviek regiónov.
Pomoc regiónom, vojna na Ukrajine či vzťahy Európskej únie a Spojených štátov. Aj to sú aktuálne témy, ktoré v týchto týždňoch riešia aj slovenskí europoslanci a europoslankyne. Adresnejšiu pomoc regiónom na východnom Slovensku majú vo svojej agende viacerí z nich.
„Dobrá skúsenosť z iných krajín, ako je napríklad Poľsko, ale aj Rumunsko, nám ukazuje, že keď sa presunie veľká časť eurofondov priamo do regiónov, že si to regióny sami spracujú, sami vytvárajú výzvy, sami robia kontrolu, celú byrokratickú procedúru - tak že tieto peniaze sú efektívnejšie použité, lebo ľudia vedia, čo najviac potrebujú, vedia si stanoviť priority, svoje ciele a vedia si to aj rýchlejšie zmanažovať. Ako je to momentálne, že dnes sa to v Bratislave na ministerstvách veľmi dlho zdržuje, že je tam príliš veľká byrokracia. Je tam neporovnateľne väčšia byrokracia ako v iných krajinách a my sami sme si to vymysleli,“ tvrdí europoslankyňa Miriam Lexmann.
Doplnila, že požiadavky Európskej únie sú u nás zbytočne rozšírené. Polovica sumy za určitý projekt je tak často investovaná iba do samotnej byrokracie.
„Problém nie je na európskej úrovni. Európska únia nám posiela naozaj obrovské množstvo peňazí – až 70 percent investícií na Slovensku, ktoré idú do ciest, do nemocníc, do škôl, často do firiem, na inovácie – to všetko sú peniaze z európskej obálky. To, že my ich nevieme čerpať, je problémom našej vlády,“ doplnila v rozhovore pre Košice Online europoslankyňa Lucia Yar.
Priamo do regiónov u nás podľa europoslankýň putuje približne 17 percent eurofondov. V Poľsku a Česku je to okolo 70 percent.
„O 19,15 percenta celej alokácie Programu Slovensko si rozhodujú regióny úplne samé, nemá na to vplyv žiadny ministerský úradník. Avšak do regiónov smeruje väčšina eurofondov a každá jedna eurofondová výzva je nimi pripomienkovaná. Znamená to, že aj samotné výzvy sú nastavované podľa požiadaviek regiónov. Presné percentuálne vyčíslenie, koľko eurofondov smerovalo v tomto programovom období do regiónov, bude známe až po jeho skončení. Rozhodne sú to však čísla porovnateľné so susednými krajinami,“ reagovala hovorkyňa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Zuzana Krištofovičová.
Avšak nielen problematika rozvoja regiónov sa rieši na európskej úrovni. Často ide o ďalšie témy, ktoré sa dotýkajú bežných ľudí. Povedomie o práci našich zástupcov v európskych inštitúciách je veľmi nízke, čo zakaždým dosvedčuje aj účasť Slovákov na eurovoľbách.
„Vidím, že mám vplyv na neuveriteľné množstvo zákonov. Takmer všetko, čo týmito našimi lavicami prejde, čo sa odhlasuje, ja to všetko viem komentovať, viem tlačiť, viem stále – keď sa píše nejaký zákon, keď dávam nejaké pozmeňovacie návrhy do európskeho zákona – myslieť napríklad na Prešovský a Košický kraj, keď sa rozprávame o rozpočte, keď sa rozprávame o obrannej politike EÚ… A vidím, ako veľa sa dá zmeniť,“ vysvetlila Lucia Yar.
Jednou z tém, ktorá aktuálne veľmi rezonuje v Bruseli, je vojna na Ukrajine. Voči narastajúcej agresii je podľa Miriam Lexmann dôležitá jednota v Európskej únii.
„Samozrejme, môžeme byť vždy kritickí, ale kritika môže byť vždy konštruktívna. Ale nie to, že Slovenská republika si bude napríklad kaziť vzťahy so všetkými susedmi, s Bruselom, so všetkými potenciálnymi spojencami, lebo to nás neubráni. Potrebujeme byť súčasťou obrannej štruktúry, potrebujeme mať dobré vzťahy s Bruselom, aj s okolitými krajinami, aj s ďalšími členskými štátmi EÚ, aby nás brali ako dôveryhodného partnera. Lebo v tom prípade jednotne dokážeme čeliť tomu, aby sa konflikt za naše hranice nerozšíril, čo je teda cieľom všetkého.“
Potrebné sú podľa nej aj zvýšené investície do obranyschopnosti, čo by malo odvrátiť akékoľvek útoky.