Väčšinovým cieľom europoslancov je stabilné zníženie závislosti na ruských fosílnych palivách.
Energetická samostatnosť je témou, ktorá je aktuálna pre všetky členské štáty v Európskej únii. Konflikt na Blízkom východe podľa viacerých europoslancov narušil stabilitu cien za energie. Na plenárnom zasadnutí sa v stredu (25.3.) diskutovalo aj o energetickej bezpečnosti a cenách fosílnych palív. Nie všetci zo 720-tich europoslancov boli prítomní. V pléne sa však objavila živá diskusia medzi stranami, ktoré sú za zelené alternatívne zdroje energií a europoslancami, ktorí sú voči ekologickej agende skeptickí. Švédsky europoslanec z Európskej ľudovej strany Tomas Tobé však pre Košice Online spresnil, čo patrí vo všeobecnom meradle za najrizikovejší parameter:
„To, čo sa stane s energiami v Európe závisí aj od vojny na Blízkom východe. To je najväčší parameter, pre Európu to znamená, že musíme pokračovať vo svojich snahách a snažiť sa investovať aj do udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie. A konečne začíname rozbiehať tieto projekty. Pre všetkých občanov je veľmi dôležité, aby sa ceny energií nezvýšili. Každý politik by sa mal snažiť a podnikať kroky k tomu, aby sa tieto energie nezvýšili, ale to čo navýšilo ceny ropy a energie, je jednoznačne vojna na Blízkom východe.“
V priestoroch európskeho parlamentu sme našli aj europoslanca Milana Uhríka, ktorý ako náhradník vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku vníma energetickú závislosť ako problematiku, ktorá sa dá odstraňovať postupným budovaním udržateľných zdrojov energie. Ropné zdroje z Ruska a Blízkeho východu však aktuálne vníma ako potrebné:
„Všetci hovoria, že problém Európy je, že je závislá od fosílnych palív. Či už z Ruska, z arabských krajín alebo prípadne zo Spojených štátov amerických. My uznávame, že to je do istej miery pravda. Problém ale spočíva v tom, ako túto závislosť v budúcnosti vyriešiť. My hovoríme, že aktuálne sa nedá nárazovo odstrihnúť od východných palív z Ruskej federácie alebo od arabských zdrojov, kde momentálne prebieha konflikt. Potrebujeme obnoviť slobodný trh a slobodne nakupovať tie energie – ropu, plyn z celého sveta. Diverzifikovať, ale popritom budovať aj naše alternatívne zdroje energie.“
Holandský europoslanec zo strany Zelených Bas Eickhout vníma prístup Slovenska a Maďarska v otázkach Zelenej dohody ako nerešpektovanie súčasných politických výziev. Vnútrozemská krajina akou je aj Slovensko sa podľa politika nemôže spoliehať na dodávky z Blízkeho východu či Ruska. Prechod z fosílnych palív na udržateľné zdroje energie je podľa Eickouta v rukách lídrov európskych krajín.
„Hoci chápem, že Slovensko a Maďarsko sú krajiny závislé od energetických dodávok, potrebujú sa tu udiať viaceré zmeny. Je potrebné uvedomiť si, že fosílne palivá môžeme získavať nielen z východu, ale aj zo západu. Najväčším problémom týchto krajín je však to, že Green Deal a obnoviteľné zdroje energie neberú vážne a nechcú prechádzať na takúto alternatívu. Orbán i Fico by sa mali sústrediť na záujmy svojich občanov a pripustiť možnosť zelených riešení.“
Zatiaľ čo zástancovia fosílnych palív argumentujú s priaznivcami alternatívnych riešení, nezaradená europoslankyňa Monika Beňová vníma problém najmä pri vágnych krokoch zo strany parlamentu, ktoré neskôr narážajú na prechádzanie zákonov cez Európsku komisiu. Ďalšou nevýhodou je aj modernizácia energetickej infraštruktúry, ktorá si na Slovensku vyžaduje vysoké finančné i časové náklady.
„Jediný taký prísľub je, že do júla predloží nejakú reformu ETS, čo by mohlo čiastočne pomôcť, ale nie je to samozrejme žiadne univerzálne riešenie. Únia stratila svoju vitalitu a stratila schopnosť rozhodovať sa. Európska komisia príde s nejakým návrhom, pre ktorý sa vždy nájde nejaká blokačná časť medzi členskými štátmi. Sú to aj iné krajiny, ktoré v princípe akýkoľvek návrh, ktorý príde zo strany Európskej komisie zablokujú. Postavenie jedného stĺpu vysokého napätie trvá 10 rokov, pretože štyri roky trvajú povolenia. Len si to premietnime na naše malé Slovensko, koľko by nám trvalo, kým by sa to zrealizovalo a koľko finančných prostriedkov na to pôjde, ktoré aktuálne nemáme,“ vysvetlila Beňová.
V našich geopolitických šírkach sa aj v súčasnosti spoliehame na fosílne palivá. Ich cena podľa člena Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín Michala Wiezika bude len rásť. Riešením pre spokojnosť spotrebiteľov je podľa neho rozšírenie dodávateľských zdrojov:
„Tie ceny rastú globálne. Čiže ten manévrovací priestor je pochopiteľne limitovaný tým, že neviete kúpiť lacnú ropu momentálne nikde na svete. Všetci zdvíhajú svoje ceny. A to už či ide o ropu alebo plyn. Toto krátkodobé riešenie nie je nejakým spôsobom slávne. My vieme, že musíme diverzifikovať – to znamená hľadať dodávateľov. Čím viac dodávateľov a čím viac spoľahlivejších dodávateľov na to, aby sme uspokojili svoju spotrebu, tým lepšie.“
Cena paliva sa do roku 2030 má zvýšiť až o 60 percent. Ekologicky zameraní poslanci tlačia na alternatívne zdroje energií, ktoré by Európu osamostatnili od energetickej závislosti. Ceny energií môže ohroziť aj energetická klauzula v štátoch Perzského zálivu, pri ktorej prestávajú platiť stanovené dohody cien palív. Väčšinovým cieľom Európskej únie je stabilné zníženie závislosti na ruských fosílnych palivách. Únia ma pred sebou ešte viaceré hlasovania. Kroky k transparentnej obnoviteľnej energii však môžu prísť aj po schválení europoslancami zo strany Európskej komisie, ktorá následne nastaví akčný plán na reformu energetickej siete v našich zemepisných šírkach.