Hamas potvrdil smrť jedného zo svojich vodcov.
Izraelská armáda podnikla nálet na vojenskú infraštruktúru, ktorú spravuje hnutie Hizballáh na juhu Libanonu. Izraelské ozbrojené sily tvrdia, že v oblasti bola predtým zaznamenaná vojenská aktivita. Cieľom náletov boli aj zariadenia podzemnej infraštruktúry Hizballáhu v oblasti strategicky umiestnenej križiackej pevnosti Beaufort.
„Existencia zariadenia a aktivity v ňom predstavovali porušenie dohôd medzi Izraelom a Libanonom,“ vyhlásila izraelská armáda.
V blízkosti libanonského mesta Nabatíja došlo k dvom leteckým úderom, ktoré spôsobili rozsiahle explózie. Počet obetí či zranených nie je zatiaľ známy.
Izrael a Hizballáh sa koncom vlaňajšieho novembra po vyše jednom roku vzájomného ostreľovania dohodli na prímerí, ale obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jeho porušenia. Súčasťou dohody bolo aj to, že sa Hizballáh stiahne za rieku Lítání zhruba 30 kilometrov severne od izraelsko-libanonskej hranice. Beaufort sa nachádza severne od tejto rieky, ale je blízko severovýchodnej časti izraelskej hranice.
Prezidentka Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjana Spoljaričová odsúdila plány Izraela na masovú evakuáciu Gazy pred jej vojenským obsadením, keďže ju nie je možné bezpečne uskutočniť:
„Za súčasných podmienok nie je možné, aby sa masová evakuácia mesta Gaza mohla uskutočniť bezpečným a dôstojným spôsobom,“ uviedla Spoljaričová s tým, že plán izraelskej armády na evakuáciu Gazy je nielen neuskutočniteľný, ale aj nepochopiteľný:
„Takáto evakuácia by spustila masívny presun obyvateľstva, ktorý žiadna oblasť v pásme Gazy nedokáže absorbovať vzhľadom na rozsiahle ničenie civilnej infraštruktúry a extrémny nedostatok potravín, vody, prístrešia a lekárskej starostlivosti.“
Izraelská armáda vyhlásila Gazu za nebezpečnú bojovú zónu. Napriek tomu nevyzvala obyvateľov na okamžitú evakuáciu. Jej hovorca Avičaj Adrai povedal, že tento krok je však nevyhnutný. Izrael čelí tlaku doma aj v zahraničí, aby ukončil ofenzívu v Gaze, kde bola prevažná väčšina obyvateľov najmenej raz vysídlená a kde Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila hladomor. OSN odhaduje, že v guvernoráte Gaza, ktorý zahŕňa mesto s rovnomenným názvom a jeho okolí, v súčasnosti žije takmer milión ľudí.
Akýkoľvek príkaz na evakuáciu by bol podľa Spoljaričovej uvalený na civilistov, ktorí sú už aj tak traumatizovaní mesiacmi bojov a vydesení z toho, čo by mohlo prísť ďalej:
„Mnohí nie sú schopní vyhovieť príkazom na evakuáciu, pretože hladujú, sú chorí, zranení alebo trpia telesným postihnutím. Všetci civilisti sú chránení medzinárodným humanitárnym právom, či už odchádzajú, alebo zostávajú doma, a musí im byť umožnený návrat domov. Medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby Izrael pri vydávaní príkazov na evakuáciu urobil všetko pre to, aby zabezpečil, že civilisti majú uspokojivé podmienky bývania, hygieny, zdravia, bezpečnosti a výživy a aby rodiny neboli rozdeľované. Tieto podmienky v súčasnosti nie je možné v Gaze splniť,“ doplnila Spoljaričová, ktorá vyzvala na okamžité prímerie s tým, že akákoľvek ďalšia eskalácia konfliktu povedie len k ďalším úmrtiam, ničeniu a vysídľovaniu.
Palestínske militantné hnutie Hamas potvrdilo smrť svojho vojenského vodcu Muhammada Sinwára. Urobil tak niekoľko mesiacov po tom, ako Izrael v máji oznámil, že ho zabil pri jednom z útokov. Bol to mladší brat bývalého šéfa Hamasu Jahjá Sinwára, ktorý patril k strojcom útoku na Izrael zo 7. októbra 2023. Izraelská armáda ho zabila o rok neskôr pri bojoch v Pásme Gazy. Muhammad Sinwár patril medzi najvyšších predstaviteľov Hamasu. Vedenie jeho ozbrojeného krídla v celom Pásme Gazy by mal prevziať jeho blízky spolupracovník Izaddín Haddád, ktorý mal na starosti operácie na severe palestínskej enklávy.
Pri nedávnom izraelskom nálete na jemenské hlavné mesto Saná zomrel predseda vlády husíov Ahmed Raháwí aj viacero ministrov. Vo funkcii bol od augusta 2024. Izraelský nálet ho spoločne so šéfmi niektorých rezortov zasiahol počas zasadnutia vlády. Spoločne mali zhodnotiť svoje aktivity a efektivitu za uplynulý rok.
Izraelská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že presne zasiahla vojenský cieľ teroristického režimu húsíov v meste Saná. Okrem toho tento týždeň zachytila tretí dron vypustený z Jemenu. Húsíovia opakovane podnikajú takéto útoky, ktorými sa snažia vyjadriť solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy. Väčšinu z nich však izraelská protivzdušná obrana zachytí.
Pri odvetných izraelských náletoch v Sanej, jej okolí a vo viacerých oblastiach tento týždeň podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného povstalcami zomrelo minimálne 10 osôb a 102 ľudí utrpelo zranenia.
Húsíovia, ktorých podporuje Irán, viac ako desať rokov ovládajú veľkú časť Jemenu vrátane Sanej. Po prepuknutí konfliktu v Pásme Gazy v novembri 2023 začali v Červenom mori a Adenskom zálive ostreľovať lode spájané s Izraelom alebo jeho spojencami, čo považovali za prejav solidarity s Palestínčanmi v Gaze. Izrael a medzinárodná vojenská koalícia vedená Spojenými štátmi útoky opätovali, pričom sa zamerali na Sanú a strategicky dôležité prístavné mesta Hudajda.
Jemeskí povstali v máji uzavreli dohodu s USA, v rámci ktorej prisľúbili, že prestanú narúšať útokmi obchodnú trasu v Červenom mori. Výnimkou sú však ciele, ktoré sú podľa nich prepojené s Izraelom.
Zdroj: TASR