Evanjelický farár Dušan Havrila: Stále je tu dostatok priestoru na to, aby ľudia vedeli vnímať hodnoty, ktoré sú vždy aktuálne, nadčasové a prinášajú človeku radosť a spokojnosť

KošiceĽudia

Kresťania po celom svete slávia narodenie Ježiša Krista. Síce je to tento rok iné a plné rôznych obmedzení, ale je to skvelá príležitosť zamerať sa na pravú podstavu Vianoc. Ako ich prežívajú veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania či prečo je druhý sviatok vianočný spojený so smrťou prvého mučeníka? Aj o tom sme sa rozprávali s evanjelickým farárom Dušanom Havrilom.

Vplýva pandémia aj na život veriacich? Ako ste prežívali advent?

Rozprávať o Vianociach v tejto dobe, ktorá je poznačená aktuálnou epidemickou situáciou zapríčinenou ochorením COVID-19, nie je jednoduché. Vidíme okolo seba, ako táto celková situácia poznačila ľudí, vzťahy, atmosféru. Trošku mení aj pohľad človeka na mnohé veci a situácie, ktoré súvisia s vianočnými sviatkami. Už predtým, ako koronakríza vznikla, sme mohli pociťovať nejaké znaky krízy kultúrneho, spoločenského a duchovného života. Stále je tu dostatok priestoru na to, aby ľudia vedeli vnímať tie hodnoty, ktoré sú vždy aktuálne, nadčasové a prinášajú určitú radosť a spokojnosť človeku.

Dôležitý obsah pred samotnými Vianocami je aj čas adventu. Je zaujímavé, že to obdobie adventu a Vianoc má taký široký záber, že platí v mnohých záležitostiach každodenného života ako pre ľudí z náboženskej sféry, tak aj ľudí, ktorí sa k nijakému náboženstvu nehlásia. Ak vychádzame z toho základného etymologického významu slova advent – očakávanie – treba povedať, že ľudstvo vždy bolo v takej pozícii, že čakalo niečo lepšie. Keď bol vojnový konflikt, čakali na mier. Keď bola kríza, pohromy, epidémie, čakali, kedy to skončí. Advent má po tej obsahovej stránke určitý význam.

Foto
Dušan Havrila / ECAV

V čom sú Vianoce a advent podobné v rôznych cirkvách?

Ak uvažujeme o rozmere adventu a Vianoc, tak musíme povedať, že bez rozdielu náboženskej príslušnosti, bez toho, či ľudia veria, alebo neveria, tak advent a Vianoce majú jednu zaujímavú rovinu, a to je rovina darovania. Ako kresťania počas vianočných sviatkov a adventu, teda času očakávania, vnímame ten rozmer darovania, že Boh daroval svojho syna Ježiša Krista pre všetkých ľudí, aj pre ľudí bez náboženskej príslušnosti, a je to veľký dar. Univerzálnosť celého diania týchto sviatkov je v tom, že aj ľudia bez náboženskej príslušnosti vo všetkých kultúrach, regiónoch, v rôznych oblastiach sveta, tento prejav darovania uplatňujú vo svojom živote. Možno si nepostavia stromček, možno majú niečo iné, ale ten rozmer darovania je tu s nami vo všeobecnosti takmer vo všetkých kultúrach a spoločenstvách.

Dokonca aj ľudia bez náboženskej identity v rámci nejakej tradície alebo zvyklostí, možno si to priniesli z prostredia, kde vyrastali, tak akceptujú obsahovú podstatu vianočných sviatkov. Možnože ten pokoj, ktorý v tom biblickom slova zmysle bol prinesený skrze narodenie Pána Ježiša, tak je známe, že počas nejakých vojnových nepokojov, keď prichádzali vianočné sviatky, tak utíchli aj zbrane. Ten pokoj vo všeobecnom rozmere bol darovaný ľuďom, aby počas tých adventných a vianočných dní aj ten rozmer pokoja, radosti bol nejakým spôsobom odprezentovaný.

Ako veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania slávia Vianoce?

Po štyroch adventných nedeliach nastupuje čias vianočný, ktorý začína Štedrým dňom, Prvá slávnosť vianočná a Druhá slávnosť vianočná. Na tú prvú si pripomíname narodenie Ježiša, druhá slávnosť súvisí so smrťou prvého mučeníka diakona Štefana. V našej cirkvi na Štedrý večer podľa našej platnej agendy je ten poriadok troška iný. Ide o liturgické prepojenie adventu, ktorý na základe biblických textov a piesní prechádza do vianočnej tematiky.

V našej cirkvi liturgické stvárnenie bohoslužieb je celkom iné ako za bežných okolností, či už hlavné, alebo večerné služby, ktoré konáme. Podľa našej agendy je špecifický program, ktorý hovorí o tom, že ten adventný čas – čas očakávania prechádza do radostného vianočného obdobia. Na rozdiel od katolíckej cirkvi, kde tento moment vnímajú na svojich polnočných omšiach, tak v našej cirkvi poriadok Štedrovečerných Služieb Božích začína adventnou tematikou a prechádza potom do radostného vianočného obdobia.

Podľa našej agendy je odporúčané kázeň a príhovor mať spred oltára. Zaujímavosť, ktorá sa zvykne v mnohých zboroch aj tradovať a uplatňovať, a je to aj odporúčanie podľa našej agendy, že chrámové zhromaždenie, ktoré vychádza z chrámu, vychádza pri hlahole zvonov. Ak sú na to technické vymoženosti a prostriedky, tak tento prejav je.

Cirkevný rok začína prvou nedeľou adventnou, štyri nedele adventné v nádhernej symbolike aj farieb, aj všetkých liturgických, aj biblických prejavov, ktoré máme v tomto smere, myslím, že všetky kresťanské cirkvi spoločné – téma očakávania a téma radosti a vďačnosti z narodenia Pána Ježiša. Do sviatočných dní okrem Štedrého dňa patrí aj Prvý sviatok vianočný, kde si s celou kresťanskou cirkvou pripomíname narodenie Pána Ježiša. Tam je tiež špecifický liturgický poriadok. Jeho výnimočnosť je v tom, že sa používa predspev Poďakujme všetci spolu Pánu a Bohu nášmu, Kristus sa narodil, nás vyslobodil, od smrti večnej, z moci diabolskej.

Čo sa týka druhej slávnosti vianočnej, pripomienka ukameňovania prvého diakona, mučeníka Štefana. Je naozaj zaujímavé, prečo tieto dva sviatky sú takto vedľa seba. Má to svoju určitú tradíciu. Tak, ako pri narodení Ježiša počuť z neba hlas: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom,“ tak pri tej situácii aj ten mučeník videl nebo otvorené a s nádejou hľadel aj vo chvíli smrti, že z neba prichádza pomoc a požehnanie skrze Pána Ježiša Krista.

Foto
Evanjelický kostol na Mlynskej ulici v Košiciach / Cirkevný zbor ECAV Košice

Ako vy prežívate Vianoce ako farár, manžel a otec rodiny?

Pochádzam z dediny od Bardejova a keďže s manželkou sme z jedného regiónu, takže tie zvyklosti a tradície boli pomerne rovnaké, od začiatku štedrovečerného stolovania, oblátky, med na stole. Mamka nám zvykla urobiť medom krížik na čelo, to bolo také zvláštne a doteraz túto tradíciu zachovávame. Vysvetlenie – pre sladký život, aby vás iní mali radi, aby ste pre iných boli sladkosťou v živote.

Obsahom stolovania je aj kapustnica, bobaľky s makom, mliekom a ryba. Štedrá večera je tak štedrá, že človek musí z každého, a to bolo u nás zvykom, že z každého aspoň jednu – dve lyžice, lebo tak sa to patrí. Máme ešte jeden zvyk, okrem prejavu vďačnosti voči Pánu Bohu za rok, ktorý odchádza, tak bolo zvykom, že pod obrus sa vkladali peniaze, aby nikdy v rodine nechýbali a vždy aby boli aspoň toľko, koľko sa odložilo pod obrus. Tieto peniaze sa väčšinou na Nový rok dali do pokladničky, keď sa išlo do kostola.

Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Ja to tak vždy s úsmevom poviem, že ak farárovi hovoria: „Prajeme vám príjemné a pokojné sviatky,“ a niekedy je tej roboty viac, tak sa pousmejem, poďakujem a poprajem aj ja všetko dobré. Ľudia za bežných okolností asi majú ten čas pohody, pokoja, ale je to moja služba. Tešíme sa zo spoločenstva, z detí. Verím, že šťastlivo prídu, lebo žijú vo svete. Verím, že prídu a budeme môcť mať aspoň chvíľu spoločný čas aj napriek všetkým opatreniam a starostiam, ktoré vplyvom tejto celkovej spoločenskej a epidemiologickej situácie vznikli.

Chcem všetkým priať, aby tento vianočný čas bol časom pokojným, aby bol predovšetkým naplnený zdravím a dobrou pohodou. Aby rozmer a zmysel Vianoc, aby toto bola taká dominantná časť týchto vianočných dní. Aby sme si uvedomili, že za každý jeden deň, nádych, za všetko, čím sme prešli aj v tomto roku, možno aj v starostiach, aj v radostiach, čo nás nejakým spôsobom posilnilo, zocelilo, upevnilo našu vieru, povzbudilo, aby to v tom oveľa krajšom a silnejšom rozmere s nami išlo do nového obdobia. Prajem pekné, pokojné, požehnané a vďakou naplnené vianočné dni.

Komentáre