Ak ste už niekedy vyšliapali na bicykli cestu zo Zlatej Idky na Kojšovu hoľu, tak budete zaiste súhlasiť, že išlo o poriadnu horskú zaberačku. Prekonať počas takmer šesťkilometrového úseku prevýšenie cez 440 metrov dá zabrať aj trénovaným cyklistom. Dokážete si však predstaviť, že by ste absolvovali túto trasu v priebehu jediného dňa až 21-krát?
Presne takýto nadľudský výkon podal 26-ročný Rudolf Dzureň z Malej Idy. V rámci celosvetovej výzvy Everesting sa tak pridal do skupiny cyklistov, ktorí dokázali v priebehu 24-hodín nastúpať 8848 metrov, čiže výšku najvyššej hory sveta.
„Aktívnejšej cyklistike sa venujem štyri roky a inšpirovali ma iní cyklisti vo svete, ktorí skúsili túto výzvu. Lákalo ma zistiť, či by som to dal aj ja,“ usmieva sa pretekár košického klubu Pro-body, ktorý sa nechal inšpirovať českým olympijským víťazom v horskej cyklistike Jaroslavom Kulhavým. Ten absolvoval Everesting na Lysej hore.
„On to jazdil aj po kameňoch a doprial si aj trochu lesa. On je však veľký profík. Pre mňa bol motiváciou a povedal som si, že to musím skúsiť,“ pokračuje Rudo Dzureň, ktorý chcel podľa pôvodného plánu absolvovať vytýčenú trasu 20-krát.
„Pre istotu som ich však napokon urobil 21, pretože som nechcel nechať nič na náhodu. Nešiel som však na výkon, pretože ak by som to chcel urobiť čo najrýchlejšie, tak by som strávil na bicykli o hodinu a pol menej,“ hovorí húževnatý horský cyklista, ktorý absolvoval deväťtisícové prevýšenie za 12,5 hodiny. S prestávkami na jedlo a pitie strávil na kopci celkovo pätnásť hodín a svoju misiu ukončil večer o pol deviatej. „To sa už trochu zahmlievalo a kropilo. Vtedy sa už na ceste prechádzali aj srnky a mal som teda aj takýchto milých fanúšikov.“
Do výzvy Everesting sa pôvodne pustili hneď dvaja členovia Pro-body. Triatlonista Daniel Kraviansky nastúpal 6000 výškových metrov.
„Prvých desať kôl išiel so mnou v pohode. Potom sa to zhoršovalo a po štrnástom kole sa mu už zahmlievalo pred očami. Radšej to teda nechal tak. Na jeho obhajobu musím povedať, že je to triatlonista a počas týždňa mal aj ťažké špecializované bežecké a plavecké tréningy. Bol teda celkom vyžmýkaný,“ vysvetľuje R. Dzureň. On sám prežil náročný deň bez výraznejších kríz. „Veľmi mi pomohol celý náš tím. Pomáhali mi v zjazdoch i výjazdoch a podporiť ma prišiel aj otec. Bolo to však náročné. Prvých päť kôl bolo v pohode, potom som už potreboval energetickú tyčinku a po desiatom som cítil, že to nie je ľahké. Veľmi mi pomohla vhodná strava a pitný režim. Ak vás totiž zradí žalúdok, tak ste skončili. Ja som našťastie nemal počas celého dňa žiadne kŕče a išiel som bez problémov.“
Zatiaľ čo Daniel Kraviansky stúpal po asfaltovej ceste na cestnom bicykli, Rudo Dzureň si zvolil „horák“.
„Na cesťáku sa ide ľahšie, ale ja som horský cyklista a chcel som to dať na svojom biku. Tak ako Kulhavý. Dofúkal som gumy, nastavil som tlmiče na tvrdo a išiel so na to. Ja sa cítim na horáku lepšie ako na cestnom bicykli,“ konštatuje 26-ročný cyklista z Malej Idy.
Absolvovať trasu zo Zlatej Idky k pamätníku SNP (výškovo nad Chatou Erika) predstavuje poriadnu fyzickú, ale aj mentálnu previerku.
„Tie posledné kolá som už išiel naozaj tak, že som poznal každú zákrutu. Ak by ste sa ma pýtali, či by som mal chuť ísť na Kojšovku teraz, tak poviem, že nie,“ usmieva sa Dzureň. „Celkovo už však myslím na ďalšiu podobnú výzvu, pretože to bolo super. Ja mám takéto extrémy rád a energie mám stále dosť.“
Výzva Everesting je predovšetkým o zvládnutí prevýšenia na úrovni najvyššej hory sveta. Zdolať reálny Mount Everest na bicykli sa však samozrejme nedá.
„Dĺžka i prevýšenie by sa zvládnuť dali, ale na Mount Everest samozrejme nevedie asfaltka a je tam oveľa redší vzduch. Vraveli mi, že aj na Kojšovke je iný ako dole v meste a poviem pravdu, že tam hore som sa cítil miestami v hlave dosť zmätený. Vždy mi však pomohli občerstvovacie zastávky dole. V Himalájach by to však bolo určite o niečom inom a ak by sme si aj odmysleli terén a sneh, tak ten riedky vzduch by to asi nedovolil,“ uvedomuje si Rudo Dzureň.
Pocit nebeskej blaženosti však zažil aj na Kojšovej holi. Keď si po 21. výjazde povedal hotovo, zažil dovtedy nepoznanú spokojnosť.
„Bol to krásny pocit. Ako prvú som si dal veľkú kolu a „spratal“ som pizzu. Z klubu mi navyše sľúbili aj iné odmeny a už sa na to teším,“ dodáva s úsmevom Rudolf Dzureň.
Autor: PETER JESENSKÝ