S rímskokatolíckym kňazom Košickej arcidiecézy sme sa rozprávali o jeho špecifickej službe.
Imrich Degro je teológ, vysokoškolský pedagóg a exorcista Košickej arcidiecézy. Okrem toho je výpomocným duchovným vo Farnosti svätého Jána Nepomuckého v Haniske. Ročne ho vyhľadajú stovky ľudí, ktorých trápia rôzne problémy. V rozhovore pre Košice Online okrem iného vysvetlil, čo je exorcizmus, v čom je táto služba náročná a špecifická a či je personálne poddimenzovaná.
Aká bola vaša cesta ku kňazstvu a službe exorcistu?
Čo sa týka kňazstva, to tak postupne dozrievalo vo mne, to neprišlo hneď, zo dňa na deň. Bola ešte totalita a chodil som do mládežníckeho spoločenstva v Prešove, tajne sme sa stretávali, to bolo trošku aj také napätie, lebo bol aj iný režim. Tam kdesi vznikalo v tom spoločenstve to povolanie.
My sme sa stretávali vždy na Turíce na celonočnú adoráciu v jednej kaplnke, veľa mladých. Vždy na konci, už nadránom sme si ťahali kartičky, na ktorých boli napísané citáty zo Svätého Písma. Tam som si dvakrát za sebou vytiahol, prvýkrát to bolo „Poďte aj vy do mojej vinice“ a druhýkrát „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a potom sa vráť a nasleduj ma.“ To boli také silné momenty, ktoré zohrali potom úlohu, že som sa tak rozhodol.
Predtým, ako ste sa stali exorcistom, zaoberali ste sa týmito témami?
Stretol som sa s tým, pretože keď sme v roku 1988 spoznali charizmatickú obnovu, vtedy tu chodili bratia z tej obnovy z Maďarska a Moravy a keď sme sa modlili za ľudí, tak boli niekedy zvláštne, čudné prejavy, ale nerozumeli sme vtedy tomu. To až potom spätne som si nejako dal do súvisu, že asi to mohli byť démonické prejavy. Vtedy som sa s tým stretol. Potom som sa tým nejako veľmi nezaoberal, neskúmal som túto oblasť. Rok predtým, ako som bol menovaný za exorcistu, som dostal pozvanie na akože duchovné cvičenia. Keď som tam došiel, bolo to v zahraničí, tak som zistil, že to nie sú duchovné cvičenia, ale sedemdňový kurz o oslobodzovaní.
Bol som menovaný v roku 2002, vtedy som robil prvý exorcizmus, ale bol som menovaný len na konkrétne prípady. Biskup môže menovať exorcistu len na jeden konkrétny prípad, na nejaké časové obdobie alebo do odvolania. Spočiatku som bol v rokoch 2002 – 2010 menovaný vždy len na konkrétne prípady. Keď som uznal, že je potrebný exorcizmus, išiel som za otcom arcibiskupom, vtedy ešte Alojzom Tkáčom. On mi vždy dal menovanie len na konkrétny prípad. Až raz v roku 2010 som tiež tak išiel za ním. On vždy chcel, aby som doniesol písomnú žiadosť, tak som ju nechal na stole. Povedal, že mi pošle dekrét, respektíve menovanie. Keď som dostal o pár dní dekrét, tak som ho otvoril a tam už bolo napísané, že som menovaný pre diecézu do odvolania. Vždy, keď nastúpi nový diecézny biskup, mal by to potvrdiť. Keď nastúpil otec arcibiskup Bober, tak to tiež potom potvrdil.
Vy ste jediným exorcistom Košickej arcidiecézy.
V podstate áno, som, ale aj nie som, pretože tým prvým exorcistom v každej diecéze je diecézny biskup. On má tú právomoc, nemusí to vykonávať, môže to delegovať kňazovi.
Prečo nemá arcidiecéza viac exorcistov?
Vidím tú potrebu, že by bolo dobré, keby nás bolo viac, lebo naozaj tých prípadov pribúda. Dnes na internete nájdeme všelijaké návody na okultizmus a mladí sa do toho veľmi namočia a potom potrebujú pomoc. Určite tu vzniká tá potreba, že by nás bolo viac. Je to ale vždy na diecéznom biskupovi, či menuje, alebo nemenuje.
Ako sa z kňaza stáva exorcista? Máte napríklad školenia či stretnutia exorcistov?
Existuje Medzinárodná asociácia exorcistov, sídlo má v Ríme a oni ponúkajú kurzy. Absolvoval som tiež niekoľko takýchto kurzov, aj pre začiatočných exorcistov. Mávame viacdňové stretnutia. Stretávame sa či už v rámci určitej jazykovej sekcie, alebo potom aj celosvetové, medzinárodné stretnutia, zvyčajne to býva v Ríme. Stretávame sa a voláme si odborníkov z rôznych oblastí.
Máte nejakých nástupcov, možno aj na základe vášho odporúčania?
Ja som už odporúčal, nejaké mená kňazov som mu dal, ktorí by mohli byť exorcistami, ktorí už boli, prišli so svojimi veriacimi. Jeden kňaz mi chodí častejšie pomáhať k rôznym prípadom. Odporúčal som, že by mohol z týchto kňazov niekoho ďalšieho menovať. Zatiaľ sa nerozhodol, nemenoval. Tento školský rok mávam stretnutia s bohoslovcami raz za týždeň a rozoberáme tieto veci, rozprávame o nich. Možno z nich sa niekto nájde, keď budú potom neskôr kňazmi.
Čo je vlastne exorcizmus?
Podstatou exorcizmu je priamy príkaz zlému duchu, aby odišiel z nejakého miesta, osoby alebo veci. V katolíckej cirkvi patrí medzi sväteniny. Rozlišujeme verejný a súkromný exorcizmus. Je viacero druhov exorcizmov. Zvyčajne, keď sa povie exorcizmus, bežní ľudia myslia ten veľký, slávnostný exorcizmus, ktorý sa používa naozaj na oslobodzovanie od zlých duchov. Máme ešte takzvaný predkrstný exorcizmus, to sa modlí každý kňaz pred krstom nad dieťaťom. Máme takzvané menšie exorcizmy, ktoré sa používajú pri príprave dospelých na sviatosti, sú liturgické, presne definované. Potom máme veľký, slávnostný exorcizmus, ktorý sa môže modliť len exorcista a ten slúži na oslobodzovanie osôb, miest alebo predmetov. To je tiež v podstate modlitba.
Rozlišujeme takzvané riadne a mimoriadne pôsobenie zlého ducha. To riadne zažíva každý jeden z nás, a to je pokušenie. Všetci sme pokúšaní, aj Pán Ježiš bol pokúšaný. To mimoriadne znamená, že nie každý z nás to zažíva. Práve exorcizmus sa používa na to mimoriadne pôsobenie zlého ducha.
V tom mimoriadnom pôsobení zlého ducha rozlišujeme rôzne stupne. Hovorí sa o takzvanom lokálom zamorení. To sú miesta, kde sa nejako prejavuje zlý duch, ale tam cieľom zlého ducha je vždy nejako otravovať a obťažovať človeka. Potom hovoríme o útlakoch alebo útokoch, to znamená, že zlý pôsobí skôr na tú fyzickú stránku. Spôsobuje rôzne nevysvetliteľné zdravotné ťažkosti. Potom hovoríme o takzvaných démonických obsesiách, teda zlý duch pôsobí predovšetkým na psychiku, hlavne zneužíva naše zmysly, pamäť, emócie.
Potom hovoríme o posadnutí. Pri tých predchádzajúcich stupňoch démon pôsobí tak zvonku. Pri posadnutí hovoríme, že už ako keby prebýva vnútri a zvnútra pôsobí. To neznamená, že ten človek je 24 hodín vkuse v nejakom tranze. To sú určité chvíle, nazývame ich zvyčajne, že je to taká kríza, kedy prevezme zlý duch vládu nad tým človekom a v podstate si s ním robí, čo chce. Ten človek vtedy nie je zodpovedný za to, čo sa s ním deje, lebo tam je aj jeho vôľa oslabená, často aj rozum je akoby zatemnený.
Potom poznáme ešte jeden stupeň, hovoríme o takzvanom podriadení sa. Zvyčajne tu ide o ľudí, ktorí sa dobrovoľne podriadili satanovi, či už vstúpili do nejakej satanistickej cirkvi, urobili s diablom vyslovene nejakú zmluvu, možno aj vlastnou krvou. Mnohí posadnutí chodia do práce alebo do školy a nikto ani o tom nevie. Zvyčajne sa tí ľudia za to hanbia, oni to skrývajú, lebo niekde, aj keď sa s tým ozvali, tak ich niekto aj vysmial, zažili skôr zranenie.
V čom spočíva vaša služba? Ako vyzerá váš bežný deň?
Učím na Teologickej fakulte, chodím ešte pomáhať do jednej farnosti. Podľa programu vo farnosti a podľa učenia si organizujem stretnutia s osobami, ktoré sa hlásia ku exorcistovi, teda ku mne. Keď sa mi ten človek ozve, či už mailom, alebo telefonicky, pošlem im nejaké otázky, na základe ktorých urobím prvé rozlišovanie, či skutočne potrebujú moju pomoc, alebo nie, prípadne im odporúčam, aby najprv išli za svojimi kňazmi vo farnosti alebo ak majú svojich spovedníkov, tak nech s nimi najprv prekonzultujú tieto veci. Keď oni vidia určitú potrebu, tak potom tých ľudí prijmem. Ak nejdú a odpovedajú mi na tie otázky, tak podľa toho, čo mi odpovedajú, ich prijmem.
Keď sa s tým človekom potom stretnem, tak to prvé stretnutie je zvyčajne diagnostické. Hľadám znaky mimoriadnej prítomnosti a pôsobenia démona v živote toho človeka. To je v podstate rozhovor. Ten človek mi vlastne vyrozpráva, prečo ma vyhľadal, ten svoj životný príbeh a hľadáme mimoriadne pôsobenie démona. Ak ho nájdeme, že tam je, tak si dohodneme potom ďalšie stretnutie, lebo to zvyčajne býva séria stretnutí, to nie je nejaké jedno stretnutie. Potom sa modlíme exorcizmus alebo niekedy sa modlíme aj iné modlitby, nielen exorcizmus.
Aký je obrad exorcizmu?
Niekedy tu mám aj iných kňazov, ktorí prídu so svojimi veriacimi, a to je veľmi dobré, keď prídu. Mám tu niekedy laikov ako pomocníkov. Veľký, slávnostný exorcizmus má predpísanú formu. Začíname normálne ako pri svätej omši prežehnaním V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Je tam pozdrav, privítanie ľudí. Ak nemám požehnanú vodu, tak si môžem požehnať vodu aj soľ. Potom pokropím touto vodou všetkých prítomných aj miestnosť. Nasledujú Litánie k všetkým svätým, prosíme ich o príhovor, o pomoc. Po litániách nasleduje bohoslužba slova. Máme nejaký žalm tak ako pri svätej omši, s responzóriom s tým, že po žalme je ešte taká špeciálna krátka modlitba. Potom sa číta evanjelium. Po ňom kladiem štólu na hlavu tej osoby. Tam sú rôzne zvolania, na ktoré odpovedajú všetci. Po týchto zvolaniach je obnovenie krstných sľubov. Ak tá osoba je schopná odpovedať „Zriekam“ a „Verím,“ tak kladiem jej otázky. Ak nie je schopná, lebo sa môže niekedy dostať do tranzu, tak vtedy v mene tej osoby sa všetci spolu, ktorí tam sme, modlíme v jej mene modlitbu Verím v Boha. Po tejto modlitbe je ešte Otče náš a potom je také špeciálne gesto – vdýchnutie do tváre. Vdýchnem do tváre tej osoby a tam hovorím určité zvolanie, aby tí zlí duchovia odišli, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.
Potom nasledujú samotné modlitby exorcizmu. Sú vždy minimálne dve. Prvá je vždy prosebná. Prosíme, aby Boh na príhovor svätých, Panny Márie, cirkvi, oslobodil tú osobu. Druhá je takzvaná imperatívna alebo rozkazujúca. Tam už priamo v mene Ježiša Krista a v mene cirkvi prikazujem zlému, aby odišiel z tej osoby. Potom nasleduje poďakovanie, kedy sa môžeme modliť Magnifikat, Benediktus alebo nejaký iný žalm, môžeme aj spievať, recitovať. Potom je záverečná modlitba a požehnanie.
Ako dlho trvá exorcizmus, respektíve jedno stretnutie s vami?
Zvyčajne sa snažím do dvoch hodín, ale niekedy sa deje, že tie manifestácie, prejavy sú dlhšie, tak trvá dlhšie sa aj modliť, aby sme tú osobu z toho oslobodili. Nemusí vždy dôjsť k plnému oslobodeniu počas toho exorcizmu. Je to naozaj séria stretnutí a exorcizmov. Keď sa začnú tie prejavy, manifestácie zlého ducha, tak sa treba modliť dovtedy, pokiaľ ten zlý duch neustúpi. Každý exorcizmus prinesie určitú úľavu, až nakoniec prinesie úplné oslobodenie.
Prečo nestačí jeden exorcizmus, ale je potrebná séria stretnutí?
Zlý duch sa vzpiera, samozrejme, nechce odísť. Mnohí exorcisti zo svojich skúseností hovoria, že ako dlho ten zlý duch tam bol, aké hlboké korene akoby zapustil do života toho človeka, tak primerane tomu tak dlho môže trvať aj oslobodenie. Od roku 2002, čo robím túto službu, som sa stretol len s jedným jediným prípadom, že hneď pri prvom stretnutí, pri prvej modlitbe ten zlý odišiel. Inak naozaj vo všetkých prípadoch to bola séria stretnutí, niekedy aj niekoľkoročných.
Prečo sa nemodlíte exorcizmus v nejakej kaplnke alebo kostole?
Odporúča sa modliť v kostole alebo kaplnke, avšak my zároveň chceme chrániť tú osobu a jej intimitu. Nemá to byť divadlo, nemá to byť verejne prístupné. Majú tu byť len naozaj blízki ľudia, lebo sa niekedy dejú aj veľmi zvláštne veci. My chceme chrániť tú osobu, takže preto sa modlím v priestoroch Teologickej fakulty.
Aký je rozdiel medzi modlitbou oslobodenia a exorcizmom?
Podstatou exorcizmu je priamy príkaz zlému duchu, aby odišiel. Liturgické exorcizmy sú doslova zadefinované. Potom poznáme takzvaný súkromný exorcizmus, ktorý by sme mohli nazvať aj modlitbou za oslobodenie. Súkromný exorcizmus sa môže modliť aj každý kňaz, aj laik. Cirkev síce veľmi neodporúča laikom, aby sa modlili exorcizmy, ale nie je to vyslovene zakázané, takže sa ich môžu modliť vlastnými slovami alebo existuje veľmi veľa rôznych formulovaných modlitieb za oslobodenie. V modlitbe za oslobodenie môže byť aj priamy príkaz zlému, aby odišiel a môže to byť niekedy len čisto prosebnou formou, že prosíme Boha, aby tú osobu oslobodil a neprikazujeme to priamo zlému duchu.
Kedy je potrebné vyhľadať pomoc exorcistu?
Keď sa dejú v živote toho človeka veci, ktoré sa nedajú prirodzene vysvetliť. To sú znaky mimoriadnej prítomnosti zlého ducha. Môžu to byť napríklad veľmi časté úrazy a nedá sa nájsť nejaká prirodzená príčina. Môžu to byť nejaké fyzické, psychické ťažkosti. Lekári, povedzme, nevedia stanoviť diagnózu alebo liečba, ktorú nasadia, nezaberá. To môže byť taká prvá indícia, že to môže byť aj čosi mimo prirodzené. Môžu to byť ťažké sny, sled nejakých ťažkých, zlých úrazov, udalostí, ale nielen, povedzme, tej osoby, ale možno aj v celej rodine.
Asi najväčšími znakmi sú veľmi zlé, negatívne, agresívne reakcie na posvätné veci. Človek nedokáže vstúpiť do kostola, nedokáže sa priblížiť ku krížu, nedokáže zobrať do ruky nejaký požehnaný predmet alebo keď si ho priloží, tak ho to páli. To sú také najrukolapnejšie znamenia.
Dejú sa pri modlitbe exorcizmu nejaké nevysvetliteľné prejavy?
Niekedy sa dejú, ale nie je to tak ako v hororoch. Aj keď v niektorých hororoch sa píše, že boli natočené podľa skutočnej udalosti, ale je to dosť skreslené. Povedzme, tá osoba sa trasie, chveje, možno sa jej vyvrátia oči, vidno iba bielka, niekedy možno veľmi kričí, môže byť agresívna, chce si ublížiť, chce mne ublížiť alebo pomocníkom. Niekedy sa zmení hlas a úplne je to iná farba, intonácia hlasu. Viac-menej sú to nejaké nadávky, výsmech. Občas sa tí ľudia plazia po zemi alebo syčia ako had. Tieto veci sa dejú dosť málo. To sú už naozaj vážne prípady.
Koľkým ľuďom ste doposiaľ pomohli?
Hovoríme o stovkách ľudí. Zo začiatku som si robil štatistiky, koľko ľudí asi za mnou príde počas roka, tak ich vždy bolo zhruba okolo 200, možno 210. Z týchto všetkých ľudí, ktorí ma navštívili počas roka, tak nejakých 80, 85 percent nepotrebovali moju pomoc. Potrebovali skôr možno pomoc psychológa, nejaké usmernenie. Možno mali nejaké mylné názory, pohľady vo viere alebo vôbec nejaké silné emocionálne výkyvy a nepotrebovali moju pomoc.
Keď mám pochybnosti, že neviem pri prvom stretnutí nájsť znaky prítomnosti zlého, neviem nadobudnúť morálnu istotu, tak odporúčam tým ľuďom, aby išli za psychológmi, psychiatrami, prípadne lekármi. Ideme vylučovacou metódou. Vždy platí princíp, že ten človek nemá problém so zlým duchom, pokiaľ sa nedokáže opak. Hľadáme vždy najprv prirodzené vysvetlenie všetkých možných vecí, ktoré sa dejú v živote toho človeka. Až keď ich nevieme nájsť, tak až potom sa môžeme prikloniť k tomu, že to môže byť čosi mimo prirodzené, že tam môžu byť za tým nejakí zlí duchovia, anjeli. Zvyčajne potom sa to potvrdí, keď sa začneme modliť za toho človeka exorcizmus alebo modlitby za oslobodenie, tam sa potom začína prejavovať zlý duch.
V niektorých domoch, ľudovo povedané, straší. Ako postupovať v týchto prípadoch?
Najprv nech si zavolajú miestneho kňaza, nech im príde požehnať dom. Takisto je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí žijú v takom dome, sa snažili žiť svoju vieru, lebo to nemá zmysel im požehnávať dom, ak nežijú svoju vieru a žijú a zotrvajú ešte v nejakých hriechoch. Ten hriech je príčinou, prečo zlý duch vstupuje do života človeka.
Ak toto nepomáha, tak poznáme aj exorcizmus miesta. To je tiež stanovený liturgický obrad, ktorý sa používa práve na takýchto miestach. Ten istý obrad sa používa aj na predmety. Môže človek nájsť takzvaný okultný predmet, lebo okultisti zvyčajne robia aj predmetovú mágiu, to znamená, že nad nejakým predmetom vykonávajú magické rituály. Oni hovoria, že to nabíjajú zlou energiou alebo zlom a potom sa snažia ten predmet dostať do blízkosti človeka, ktorého má to zlo zasiahnuť. Ak ľudia nájdu takéto predmety, najprv sa pomodlíme exorcizmus nad tým predmetom a potom sa snažíme ten predmet zničiť. Ak sa dá spáliť, tak ho spálime, ak nie, tak ho vyhodíme.
Je táto služba náročná? Ako relaxujete?
Aj na psychiku je to veľmi náročné, lebo treba najprv počúvať tých ľudí a ich životný príbeh, čo všetko zažívajú, tak to je niekedy veľmi náročné ich počúvať. Keď sú zvlášť nejaké silné manifestácie, tak to aj fyzicky býva náročné pri tých osobách, keď ich treba držať. Keď tie manifestácie trvajú dlho, tak to trvá aj niekoľko hodín, takže je to náročné. Idem na prechádzky, niekedy spím, zájdem do nejakých kúpeľov, hlavne do Maďarska trošku zrelaxovať.
Čomu by sa mali ľudia vyvarovať, aby predišli duchovným problémom?
Ak sú veriaci, snažiť sa žiť svoju vieru nakoľko môžu, nakoľko dokážu a hlavne, usilovať sa žiť v milosti posväcujúcej. Najväčšou ochranou, ktorú máme proti zlému duchu, je byť v milosti posväcujúcej, teda prijímať často sviatosť zmierenia a Eucharistiu a mať osobnú modlitbu.
Ak sú neveriaci, tak nech žijú úprimne podľa svojho svedomia. Nech počúvajú to, čo im svedomie hovorí, že je dobré, nech to robia. To, čo im hovorí, že je zlé, nech naozaj sa tomu vyhýbajú.