Zabezpečovanie zdrojov vody bude aj v budúcnosti existenčne dôležité.
Aj metropolu východu zasiahla ďalšia vlna horúčav, čo komplikuje viaceré aspekty života. Extrémne teploty a intenzívne slnečné žiarenie negatívne vplývajú aj na rastliny v botanickej záhrade. Kľúčový je pritom prístup k dostatočnému množstvu závlahovej vody. Pomocou sú opatrenia realizované už v minulosti, ktoré sa týkajú využitia zadržiavanej dažďovej vody.
„Pracovali sme na obnove infraštruktúry umožňujúcej zabezpečiť zavlažovanie najintenzívnejších plôch našich expozícií. Využívame niekoľko zdrojov úžitkovej vody. V poslednom čase nám veľmi pomohlo vybudovanie systému na zadržiavanie dažďových zrážok,“ uviedol zástupca riaditeľa pre prevádzku Robert Gregorek.
Z každého dažďa steká voda zo strešných konštrukcií skleníkov do podzemnej nádrže. Táto zásoba 70 kubických metrov vody podľa neho pomáha preklenúť najsuchšie obdobia:
„Navyše ide o vodu biologicky veľmi hodnotnú, ktorá zmierňuje dôsledky zasoľovania substrátov pri horúčavách. Ak by neboli tieto rozvojové opatrenia zavčasu vykonané, určite by sme aj po ekonomickej stránke pocítili záťaž spojenú so spotrebou komerčne získavanej úžitkovej vody.“
Každá rastlina či skupina rastlín sa musí zavlažovať adresne primeraným množstvom vody podľa druhu, sezónnej potreby a iných špecifických požiadaviek.
„Našťastie, vďaka včasnej reakcii sa dnes nemusíme ešte rozprávať o stratách na pestovanom genofonde a našim rastlinám sa napriek extrémnym horúčavám darí celkom dobre. Je to však spojené aj s výrazným zvýšením pracovnej záťaže personálu, pretože nie všetko sa dá pokryť automatickou závlahou,“ skonštatoval Gregorek.
Z rastlín, ktoré najviac trápi aktuálne počasie, spomenul vresoviskové druhy, ako napríklad azalky, rododendrony, ale aj známe čučoriedky:
„Pre ne sú vysoké teploty, spojené s premenlivou vlhkosťou, silné odparovanie a zasoľovanie substrátu veľmi neprirodzené. A netreba zabudnúť ani na záťaž, ktorej sú rastliny vystavené v dôsledku nízkej relatívnej vzdušnej vlhkosti.“
Obdobie bez zrážok a suchá klíma zároveň spôsobujú tlak mnohých škodcov. Vysoké teploty nesvedčia dokonca ani teplomilným rastlinám, takže aj pri intenzívnom zalievaní nemusí byť výkonnosť vegetácie na najvyššej úrovni.
„Nemalá časť závlahovej vody sa spotrebuje na ochladzovanie. Intenzívne odparovanie horúčavu aspoň čiastočne znižuje,“ doplnil Gregorek.
Jedným z najvážnejších dôsledkov neobvyklej klímy je podľa neho aj zhoršujúci sa stav drevín. Všade, kde nie je možné zabezpečiť prilepšenie výdatnou závlahou, znášajú stromy silnú záťaž. Dreviny sú v dôsledku extrémnych teplôt a nedostatku vlahy oveľa viac druhotne atakované škodcami, rôznymi patogénmi a trápené aj fyziologickými poruchami.
„Nedostatok vlahy v pôde neumožňuje rastlinám v potrebnej miere nahrádzať straty tekutín spôsobené odparovaním, ale popritom netreba zabúdať, že zo zahusteného pôdneho roztoku nedokáže vegetácia získavať potrebné živiny,“ upozornil Gregorek.
Od toho, ako sa podarí uchrániť krajinu pred ďalším vysušovaním, bude podľa neho závisieť aj výsledok boja s klimatickou zmenou. Dôsledná ochrana a zabezpečovanie zdrojov vody je existenčne dôležitá.
„Máme presvedčivú skúsenosť s tým, ako výrazne sa aj v podmienkach botanickej záhrady v poslednom čase spotreba závlahovej vody zvyšuje. Veľkorysé zavlažovanie je základnou podmienkou na udržanie celého ekosystému v dobrej kondícii,“ uzavrel Gregorek.
Zdroj: TASR