Záchranári zaznamenali cez víkend stovky kolapsov z tepla.
Na Slovensku sa ochladí až vo štvrtok (2.7.), pričom teploty klesnú o 10 až 15 stupňov. Informovali o tom meteorológovia s tým, že prvá zmena nastane už v stredu (1.7.), keď pribudne vlhkosť a bude dusno. Pondelok je podľa odborníkov z hľadiska teplôt vrcholom horúčav a vzduch je najsuchší.
„Zajtra (30.6.) nás čaká veľmi podobný deň ako dnes. Bude extrémne teplo, 35 až 40 stupňov, len na Orave a pod Tatrami to môže byť okolo 33,“ uviedol meteorológ Dávid Frnda.
V utorok pribudne oblačnosti a ojedinele na severe a východe sa očakávajú prehánky alebo búrky.
Streda
V stredu očakávame opäť na viacerých miestach dážď, prehánky, lokálne aj intenzívne búrky. Teploty klesnú na 31 až 36 stupňov, na severe aj na menej.
„Čo sa zmení - pribudne vlhkosť, takže bude na viacerých miestach dusno a záťaž na človeka bude naďalej výrazná,“ doplnil Frnda.
Štvrtok
Citeľné ochladenie príde až vo štvrtok.
„Denné teploty dosiahnu 23 až 30 stupňov, v Žilinskom a Prešovskom kraji to väčšinou bude 18 až 23. Takže výrazná zmena o desať, možno až 15 stupňov v niektorých lokalitách. Ďalšie dni už budeme v chladnejšom vzduchu, ktorý zajtra prinesie front,“ informoval Frnda.
V nasledujúcich dňoch by mali teploty dosahovať úroveň 24 až 30 stupňov, v Prešovskom a Žilinskom kraji 18 až 24.
Búrky
Očakávané búrky môžu byť sprevádzané nárazovým vetrom, pre ktorý sa používa aj výraz downburst.
„Keď je v nízkych hladinách sucho, sú najlepšie podmienky pre suché downbursty,“ uviedol meteorológ.
Výstrahy pred búrkami začnú platiť od utorka od 12.00 hod. do stredy polnoci.
Rekordy
V týchto dňoch sa zároveň zmenil celoslovenský rekord maximálnej dennej teploty vzduchu, ktorý doteraz platil štyri roky. Hodnota 38,8 stupňa v Somotore z 30. júna 2022 bola prekonaná v sobotu 27. júna v Senici na meteorologickej stanici v Kunove s hodnotou 39,1 stupňa a v nedeľu na bratislavskej Kolibe, kde teplota vzduchu dosiahla 39,5 stupňa.
Teplota mala v pondelok zatiaľ na piatich automatických staniciach prekročiť hranicu 40 stupňov. Absolútne maximum teploty podľa SHMÚ môže ešte vystúpiť. Podľa operatívnych údajov zatiaľ hranicu 40 stupňov zaznamenali na staniciach Mochovce, Somotor, Mužla a Štrkovec (zhodne po 40,3 stupňa Celzia) a stanicu Kamenica nad Hronom (40 stupňov Celzia).
„Absolútne maximum teploty však môže byť ešte o málo vyššie, keďže teplota začne pozvoľna klesať až približne po 17.30 hod.,“ upozornil SHMÚ s tým, že údaje majú operatívny charakter a je možná ich korekcia.
„Vyššie hodnoty sa u nás zaznamenali, ale v iných mesiacoch, nie v júni, bolo to v júli alebo v auguste v rokoch 2007, 2013 a 2022,“ povedal klimatológ Pavol Faško s tým, že stále sa čaká, aké hodnoty sa namerajú počas pondelka a utorka.
Minimálna teplota vzduchu mala podľa Faška pre jún rekordnú hodnotu, pretože dosiahla viac ako 25 stupňov:
„Na meteorologickej stanici v Bratislave na Kolibe neklesla teplota vzduchu 27. júna pod 26,3 stupňa Celzia.“
Priemerná denná teplota vzduchu dosiahla na mnohých meteorologických staniciach Slovenska vysoké hodnoty.
„Tie hodnoty boli také vysoké, že napríklad 28. júna priemerná denná teplota vzduchu v Bratislave na letisku dosiahla 32,4 stupňa Celzia, čo je iba 0,2 stupňa Celzia od rekordnej hodnoty. Tá stále zatiaľ ešte platí pre Piešťany, je to 32,6 stupňa Celzia z 8. augusta 2013,“ povedal Faško.
Doplnil, že sa to ešte môže zmeniť, pretože fúka vietor a pokles teploty vzduchu v pondelok večer po západe slnka možno nebude taký, aký bol v predchádzajúcich dňoch.
Extrémne teploty si v týchto dňoch vyžiadali svoju daň. Záchranári informovali, že od piatka (26.6.) do nedele (28.6.) evidujú 308 kolapsov z tepla. Z toho 171 pacientov previezli do nemocníc.
V košickej Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) v dôsledku extrémnych horúčav lekári v urgentných ambulanciách ošetrili spolu 20 ľudí. Nešlo len o seniorov, ale kolapsy z tepla zasiahli aj ľudí v strednom veku. Podľa nemocnice išlo prevažne o kolapsy z dehydratácie, ale aj srdcové zlyhávania a tiež problémy s vysokým tlakom.
„Najčastejšou príčinou kolapsov nie je samotné teplo, ale kombinácia viacerých faktorov. Ľudia často podceňujú pitný režim, pijú až vtedy, keď pocítia smäd. Zdržiavajú sa na priamom slnku počas najteplejšej časti dňa, venujú sa náročnej fyzickej aktivite alebo konzumujú alkohol, ktorý podporuje dehydratáciu,“ uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová.
Záchranári apelujú na ľudí, aby v tomto období nepodceňovali riziká. Mnohým kolapsovým stavom možno predísť jednoduchými preventívnymi opatreniami. Pri vysokých teplotách je potrebné pravidelne dopĺňať tekutiny, najlepšia je čistá voda a minerálky.
Odborníci odporúčajú ľahko stráviteľnú stravu a obmedzenie pobytu na priamom slnku najmä medzi 11.00 a 16.00 hod. Zároveň aj ľahké oblečenie a pokrývku hlavy. Fyzicky náročné aktivity by sa mali presunúť na skoré ranné alebo večerné hodiny.
„Vysoké teploty predstavujú záťaž pre organizmus každého človeka, no najviac ohrození sú seniori, malé deti a tehotné ženy, chronicky chorí pacienti a ľudia vykonávajúci fyzickú prácu a šport na priamom slnku,“ povedala Klimešová.
Doplnila, že ak sa u niekoho objaví slabosť, závraty, nevoľnosť či bolesť hlavy, je potrebné ho premiestniť do chladu, uvoľniť mu oblečenie a začať ho ochladzovať. Podľa jeho stavu mu tiež treba po malých dúškoch dopĺňať tekutiny.
Zdroj: TASR