Globálna textilná výroba je jedným z najšpinavších priemyslov na svete. Aj o tom, ako pandémia ešte zhoršila situáciu s lacným oblečením vyrábaným v krajinách tretieho sveta, sme sa porozprávali s kurátorkou módy Miloslavou Hriadeľovou.
V ten deň za mnou prišla mama a povedala mi: „Rebecca, ešte si neraňajkovala. Najedzme sa, kým sa pustíme do práce.“ Potom odišla pre jedlo. To bolo naposledy, čo som ju videla.
„Všetkým sa nám vyhrážali. Niektorých aj bili, povedali nám, že sa nemusíme báť. Že sa nič nestane, je to vraj len obyčajná prasklina,“ hovorí Selim Reza. Ako mnohí v ten deň ísť do práce nechcel. Bál sa. Nakoniec musel. Takmer ho to stálo život.
O ôsmej ráno sú už Rebecca Kahtunová aj Salim Reza v práci. Večer predtým objavia inšpektori na múroch budovy, v ktorej pracujú, praskliny. Nariadia jej uzavretie. Prevádzkovatelia banky a obchodov, ktorí v nej sídlia, poslúchnu a do budovy sa už nevrátia. Predáci textilnej fabriky inšpektorov ignorujú. Továrenských robotníkov do práce naženú násilím.
Osemposchodovú budovu Rana Plaza v Dháke, metropole Bangládeša pôvodne navrhnú a postavia ako kancelárske priestory na štyroch podlažiach. Ďalšie poschodia neskôr dostavajú ilegálne a presunú sem priemyselnú textilnú výrobu. V jednej z najchudobnejších a najskorumpovanejších krajín sveta nič mimoriadne. Stavebným predpisom tu nezodpovedá 90 percent budov.
Bangládeš:16 hodín denne, 30 eur mesačne
Budova, ktorú vlastní Sohel Rana, miestny mafián a významný politik vládnucej politickej strany Ľudová liga, sa zrúti tesne pred deviatou ráno, počas ranného striedania zmien. O štyri dni majiteľa budovy na hraniciach s Indiou na úteku zadrží špeciálna jednotka.
Rebecca zostane uväznená pod trámom, ktorý jej spadne na nohy. Pod sutinami bojuje o život dva dni. Okolo nej leží niekoľko mŕtvych spolupracovníkov. V troskách textilky zahynie päť členov jej rodiny. O jednu nohu príde úplne, z druhej jej ostane iba pahýľ. Zvuk šijacieho stroja ju dodnes desí.
Rovnako ako Selima. V troskách budovy je uväznený osem hodín. Po deviatich mesiacoch zotavovania sa musí do špinavého textilného priemyslu v Dháke vrátiť. Aby uživil rodinu, žehlí oblečenie v ďalšej textilnej fabrike.
Budova Rana Plaza v dháckej mestskej časti Savar, v ktorej sídlilo päť textilných závodov, sa zrútila 24. apríla 2013. Zahynulo 1130 ľudí, väčšina z nich boli ženy. Zranených bolo viac ako 2500. Podľa vyšetrovateľov boli príčinou zrútenia tri nelegálne postavené poschodia, nekvalitné stavebné materiály a vibrácie z elektrických generátorov a tisícov šijacích strojov.
V osemposchodovej budove Rana Plaza sa nachádzalo päť prevádzok na výrobu odevov pre západné módne značky. Odberateľmi zrútenej fabriky boli západoeurópske a severoamerické značky ako Bennetton, Mango, Primark alebo Joe Fresh. Niekoľko tisíc ľudí tu dlhodobo pracovalo v nebezpečných podmienkach 16 hodín denne za 30 eur mesačne.
Išlo o najsmrtonosnejšiu nehodu v histórii textilného priemyslu aj najtragickejšie náhodné zrútenie budovy v modernej histórii ľudstva. Bangládeš je dodnes najlacnejším a po Číne druhým najväčším dodávateľom odevných výrobkov pre Európu a Ameriku.
Revolúcia módy: Kto a kde vyrába moje oblečenie?
Rok po tragickej udalosti si stovky ľudí z celého sveta oblečú šaty naopak, vyfotia sa a fotku s otázkou #WhoMadeMyClothes? cez sociálne siete pošlú firme, ktorá ho vyrobila. Ako reakcia na Bangládeš vzniká v Londýne medzinárodné hnutie Fashion Revolution, ktoré chce bojovať za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel.
Tento rok prebieha Fashion Revolution Week – týždeň globálnej kampane zameranej na udržateľnú víziu módneho priemyslu od pondelka 19. apríla do nedele 25. apríla 2021. Už ôsmy rok poukazuje na to, že ľudské životy a zdravie planéty by mali byť uprednostnené pred ekonomickým rastom a ziskom.
„Minulý rok som na vlastné oči videla, aký vplyv má naše oblečenie aj na tie najvzdialenejšie konce planéty. Preplávali sme cez 300 kilometrov Tichého oceánu a každá vzorka, ktorú sme spracovali, obsahovala textilné vlákna. Voda z vodovodu na celom svete vrátane USA a Európy je kontaminovaná toxickými mikrovláknami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na naše zdravie,” hovorí spoluzakladateľka Fashion Revolution Carry Somers.
„Nadišiel čas, aby sme od módnych značiek požadovali vyššiu úroveň transparentnosti. Zatiaľ čo v minulosti sa symbolom kampane Fashion Revolution Weeku stal #WhoMadeMyClothes, tento rok sa fashion aktivisti pýtajú módnych gigantov aj to, kde a za akých podmienok vznikajú materiály a textílie – #WhoMadeMyFabric,“ dodáva Carry Somers.
Opraviť si šaty
Do roku 2030 by mala vzrásť výroba oblečenia o 81 percent. To znamená ďalšie zvýšenie dopytu po poľnohospodárskej pôde a prírodných materiáloch. Na výrobu celulózových vláken, akým je napríklad viskóza, sa ročne vyrúbe 150 miliónov stromov.
„Odlesňovanie vedie k strate biodiverzity a prirodzených ekosystémov. Výraznou deforestáciou pralesov zvyšujeme predpoklad prenosu chorôb z divej zveri na ľudí, čo môže viesť k vzniku ďalších pandémií,“ hovoria organizátori Fashion Revolution 2021.
Na Slovensku sa Fashion Revolution Week tento rok nesie v znamení hashtagu #IFixedMyClothes. Zámerom lokálnych aktivít je pozdvihnúť opravu oblečenia a vrátiť do našich životov ručné práce.
„Vďaka upcyklácii a oprave oblečenia môže každý z nás eliminovať textilný odpad, čím zníži záťaž na životné prostredie,“ dodávajú organizátori. V priebehu týždňa bude mať verejnosť možnosť sledovať viacero workshopov, prednášok či krátkych filmov, kvôli pandémii už druhý rok cez sociálne siete slovenskej alebo globálnej iniciatívy Fashion Revolution.
Udržateľná, lokálna, slovenská
Kurátorka módy a koordinátorka slovenskej časti kampane na východe, Miloslava Hriadeľová z Košíc, sa k Fashion Revolution dostala cez českú ambasádorku kampane Kamilu Boudovú, ktorá udržateľnej móde venuje dlhé roky.
„Pozvala som ju na košický Fashion Week, ktorý som práve organizovala. Premieta tam film o textilnom priemysle v Bangladéši. Ten film mnou otriasol tak hlboko, že som sa rozhodla, že začnem bojovať. Že začnem od seba a že sa budem snažiť inšpirovať a osloviť čo najviac ľudí okolo.“
„Že o tom budem hovoriť a že sa to stane mojím životným princípom. Odvtedy sa to snažím poctivo robiť. Mám vlastnú značku šperkov, vyrábam ich technológiou recyklácie a upcyklácie. Na ich výrobu používam zvyškové materiály,“ hovorí Miloslava Hriadeľová.
Odkedy funguje Fashion Revolution na Slovensku?
Na to, čo sa v textilnom priemysle deje, upozorňujeme verejnosť už šiesty rok. Tento rok je o to zaujímavejší, že kampaň je aktualizovaná o fakt, že priemysel zasiahla pandémia koronavírusu. V dobrom aj zlom.
Čo sa bude diať? Čo chcete ľuďom povedať?
Workshopy, prednášky, krátke filmy a ďalšie akcie. Online prezentujeme napríklad open šúdiá, kde sa ľudia môžu zoznámiť s rôznymi udržateľnými prístupmi k textilnej a návrhárskej tvorbe. Predstavíme mnoho malých značiek z celého sveta, ktoré majú zaujímavé prístupy.
Textilný priemysel je druhý najšpinavší priemysel na svete. Keď nakupujeme v lacných obchodných reťazcoch, iba mu v tom pomáhame. Boli by sme radi, aby si ľudia uvedomili, že by sa nemali stať súčasťou mašinérie drancujúcej planétu.
Týždeň Fashion Revolution chce inšpirovať k tomu, aby sme sa zamysleli a začali od seba. Aby sme sa správali k svojmu oblečeniu udržateľne, nerobili zbytočné hromadné nákupy a nakupovali kvalitu. Aby sa ľudia naučili svoje odevné kúsky aj udržiavať. Aby nepodliehali trendom, ktoré sú iba diktátom nadnárodných spoločností, firiem a korporácií za jedným účelom. Účelom zisku.
Drancujem planétu, keď si kúpim tričko?
Keď si kúpite desať lacných tričiek za 5 eur a vyhodíte ich po dvoch praniach, podporujete zväčšovanie výroby špinavého textilného priemyslu. Najhoršie na tom je, že tento odbyt, ktorého ste potom súčasťou, je iba nepatrný zlomok toho, čo sa v skutočnosti vyrobí. Vznikajú tak obrovské množstvá nepoužiteľného textilu.
Ovplyvnila globálny textilný priemysel pandémia koronavírusu?
Koronakríza situáciu ešte zhoršila. Tým, že nákupné strediská boli uzavreté, majú dnes textilné reťazce nahromadené tony prakticky nepoužiteľných vecí, ktoré sa už nikdy nepredajú. Zbavujú sa ich tak, že putujú rovno do spaľovne. Takto sa plytvá obrovským množstvom textilu. Ak zoberieme do úvahy, ako veľmi sme ich výrobou a distribúciou už zhoršili uhlíkovú stopu, dostaneme sa k neuveriteľným číslam. Je to absurdné.
Môže to nejako ovplyvniť bežný človek?
Dnes je štandardom, že každá časť odevu alebo jeho technológia sa vyrába v inej časti sveta. Väčšinou v chudobných krajinách, kde je veľmi lacná pracovná sila. Tká sa to inde, šije sa to inde, farbí sa to inde, predáva sa to inde.
Kupovaním tohto tovaru nepriamo podporujeme aj skorumpovaných majiteľov miestnych fabrík v rozvojových krajinách, ktorí sa vôbec nestarajú o to, v akých podmienkach pracujú ich zamestnankyne. Pretože väčšinou ide o ženy. Podobne ako pri nešťastí v Bangládeši pred ôsmimi rokmi.
Ale tlak na výrobcov, nadnárodné spoločnosti a reťazce môžeme vytvárať aj my, obyčajní ľudia. Napríklad tak, že sa zapojíme do kampane Fashion Revolution alebo že sa odfotíme so svojím obľúbeným kúskom odevu obráteným naruby. A opýtame sa výrobcu: Kde vyrábate tieto šaty?
Čo je to udržateľná móda?
Dá sa na to pozerať z dvoch rovín. Jedna je výroba, druhá konzum. V oblasti výroby môžeme urobiť najviac. Napríklad to, že sa módna kolekcia ušije zo zvyškov použitých látok. Čím sa výrobca vyhne nakupovaniu nových materiálov. Prípadne použije recyklovateľné alebo takzvané upcyklovateľné materiály.
Dnes existuje obrovské množstvo nových, vedcami vyvinutých materiálov a technológií. Spoločnosť Nike vyrába podrážky topánok z plastového odpadu morí a oceánov. A v rámci cirkulatívnej ekonomiky je možné dostať tento odpad znova do obehu.
Ďalšia vec je, že textilné firmy a výrobcovia môžu začať vyrábať lokálne. Nemusia zadávať zákazky na opačnom konci sveta. Môžu osloviť lokálnych dodávateľov, lokálne technológie. Napríklad použiť farbenie odevov v suchom procese. Môžu urobiť aj to, že nebudú vyrábať v tak obrovských objemoch.
Konzument módy môže urobiť to, že si nebude kupovať desať tričiek za 5 eur, ale kúpi si jedno kvalitné. Síce za vyššiu cenu, ale urobí mu omnoho väčšiu a dlhšiu službu ako nejaká lacná konfekcia. Jednoducho by sme sa mali naučiť obliekať viac podľa svojho vlastného vkusu. Nepodliehať módnemu marketingu a výstrelkom.
Ako by sme sa mali udržateľne obliekať?
Existuje veľa nadčasových vecí, odevov a šiat. Osobne si myslím, že by niekedy neuškodili nikomu z nás. Mali by sme sa naučiť obliekať tak, aby sme vystihli samého seba. O veci, ktorú si ideme kúpiť, by sme mali najprv poriadne popremýšľať. Nevyhadzovať hneď topánky, ktoré sa dajú opraviť.
Dnes už existujú opravovne luxusných topánok a odevov. Je tu trend a obrovský boom nosiť niečo, čo vyzerá obnosene, potrhane, so starou patinou a podobne. Používa sa už použité, v kurze sú patchworky a ďalšie alternatívne materiály a technológie.
Ovplyvňuje to, čo nosíme naše zdravie?
Samozrejme. Ľudská koža dýcha, do tela sa cez ňu dostáva kyslík a mnoho iných látok. Aj všetky zlé veci. Chémia a konzervačné látky, napríklad v lacných čínskych veciach. Prípadne súčasti použitých farieb, ktoré nie sú certifikované. Toxíny potom prenikajú cez kožu dovnútra tela.
Na druhej strane tu sú tradičné kvalitné materiály, ako napríklad prírodná vlna, ktorá dnes začína byť úplne top materiálom. Keď je zima, hreje, keď je teplo, odvádza vlhkosť. Nanotechnológiou dnes dokážeme vyrobiť vlnené odevy, ktoré sa dokonca nemusia vôbec prať. Vedeli ste o tom, že kozmonauti používajú tričká z čistej vlny, zo stopercentného merina vyrobeného vo Veľkej Británii? Prečo asi?
MILOSLAVA HRIADEĽOVÁ
►kurátorka módy a organizátorka výstav
►koordinátorka slovenskej časti Fashion Revolution na východnom Slovensku, od roku 2016 organizuje v rámci Fashion Revolution Week aktivity v Košiciach
►mapuje súčasnú módnu scénu a pracuje s mladými dizajnérmi a návrhármi
►dramaturgička a umelecká supervízorka projektu Plató Creative Clash
►členka Asociácie výtvarných kritikov a historikov umenia
►v roku 2011 realizovala projekt Štýlozofia prepájajúci dejiny módy a súčasnosť, v roku 2012 sa podieľala na projekte IDENTITA, ktorý realizoval ateliér fotografie VŠVU pod vedením Ľuba Stacha
►v roku 2013 realizovala workshop o novej vizualizácii s kurátorkou módy Olo Křížovou z Prahy
►v roku 2015 realizovala dramaturgiu Young fashion day v rámci Košice Fashion Week výber európskych mladých tvorcov a súťaž talentov
►v roku 2014 založila platformu Plató Creative Clash prepájajúcu módu, umenie a udržateľnosť