Je spojené so zábavou a rôznymi zvykmi.
Aj na Slovensku sa po včerajšom (6.1.) sviatku Zjavenia Pána, ktorý je známy pod názvom Traja králi, dnes (7.1.) začali fašiangy. Toto obdobie zábavy a jedla sa končí takzvaným pohyblivým utorkom pred Popolcovou, respektíve škaredou stredou, ktorá tento rok pripadla na 26. februára. Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto dôvodu mali byť posledné fašiangové dni nazývané ostatky dňami zábavy. Z veľkomoravského obdobia je známy názov mjasopust.
Fašiangové zvykoslovné útvary siahajú do obdobia slovanských pohanských predkov. Podľa dĺžky sa rozlišovali krátke a dlhé fašiangy. Slováci sa v minulosti stravovali striedmo, ale počas fašiangov jedli do sýtosti. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.
Fašiangy získali inú formu po prijatí kresťanstva. Z ich zostali obchôdzky v maskách. Napriek tomu, že v súčasnosti ide o zábavu, v minulosti mali masky rituálny význam. Tie fašiangové boli predovšetkým zvieracie. V prvej polovici 20. storočia k nim pribudol aj vojak so šabľou, na ktorú gazdiné napichovali rôzne pochutiny. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky. V sprievode bol aj ľudový zabávač. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme. Hostina bola spojená s tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. To symbolizovalo ukončenie zábavy, zmĺknutie hudobných nástrojov a nastolenie obdobia pôstu.
Zdroj: TASR