K tetovaniu pristupuje ako k umeniu. Najviac obľubuje špecifický štýl watercolor, prvé tetovanie si vyskúšal sám na sebe.
Filip Fabian sa narodil v Košiciach. Kresbe či maľbe sa prakticky venuje od detstva. V metropole východu vyštudoval umelecké školy a aj keď precestoval kus sveta, aktuálne pôsobí za veľkou mlákou, v jednom z renomovaných tetovacích štúdií. V rámci našich príbehov o šikovných východniaroch sme sa s Filipom pozhovárali o jeho živote a práci, ktorá je zároveň jeho vášňou.
Ako sa v tieto povolebné dni mávate v USA?
Máme sa dobre, momentálne sa nachádzame v San Franciscu, kde žijeme a pracujeme.
Ste rodený Košičan, aké boli vaše tetovacie počiatky tu u nás?
Kreslím a maľujem už od malička. Študoval som Školu úžitkového výtvarníctva a potom navštevoval Fakultu umení v Košiciach. Štúdium ma bavilo a dalo mi základ k tetovaniu. Veľa som sa naučil z videí, sledoval som tetovačov v zahraničí. Po začiatkoch doslova na mne (prvé tetovanie som vytetoval sám na sebe) som sa presťahoval do Prahy, kde som mal možnosť pracovať s najlepšími v republike a učiť sa od nich. Vo výsledku som ale na techniku musel prísť sám. Človek sa zlepšuje praxou.
Okrem Prahy za sebou máte aj Austráliu, Nemecko, Veľkú Britániu, Poľsko. To je slušná cestovateľská zbierka, aj vzhľadom na váš vek (29). Ktorá z týchto krajín je „najpotetovanejšia“? A na tetovania najnáročnejšia?
Áno, baví ma cestovať a rád by som navštívil viac krajín, až sa situácia trošku upokojí. Povedal by som, že v USA má aspoň jedno tetovanie až polovica obyvateľstva 
. Takže asi Amerika, ale nedá sa to povedať vo všeobecnosti. Austrália bola pre mňa zážitok, kde sa rád vraciam myšlienkami.
Prečo a čím vás zlákal práve život za veľkou mlákou?
Amerika ma lákala možnosťami. Chceli sme tu žiť. Manželka študovala a ja som tetoval. San Francisco je mesto, ktoré nám veľmi sadlo. Ľudia sú veľmi milí a otvorení. San Francisco je domovom mnohých umelcov, hudobníkov a je to taký cestovateľský „must go“ . Začiatky boli ťažké, život je predsa len iný. Stále nam trvá si na niektoré veci zvyknúť. Chcel som štúdio, kde by som sa cítíl dobre a mohol tvoriť moje tetovania.
Ako sa tamojšie tetovacie štúdiá a možno aj podmienky v nich líšia od tých našich na Slovensku? Je to porovnateľná úroveň?
Nie, nepovedal by som, že sa to líši nejako drasticky. Jediné, čo mi napadá, je asi väčšia konkurencia. Človek musí na sebe pracovať, aby bol špička.
Dnes pracujete v San Franciscu, kde sa venujete špecifickému štýlu tetovania – watercolor. Čo presne to znamená?
Je to v podstate farebné tetovanie, ktoré vyzerá ako „rozliate na koži". Ale nie je to jediný štýl, ktorý tetujem. Kombinujem viac elementov a vytváram osobitné dizajny a tetovania. Každé je iné, nové, špecifické. Nikdy netetujem dvakrát to isté tetovanie.
Všimla som si, že väčšina vašich tetovaní je farebná. Pristupujete k tetovaniu ako k umeniu?
Áno, považujem tetovanie za umenie. Je to moje sebavyjadrovanie na ľudskej koži. Ale, samozrejme, je to spolupráca mňa a klienta. Je to naše spoločné dielo. Od svojich klientov čerpám inšpiráciu.
Čo najdivnejšie ste kedy tetovali a kam?
Bol to pokémon Pikachu do podpažia modelke 
.
Zaujímavé... Naopak, čo je dnes „in" a dávajú si ľudia tetovať najčastejšie?
Ľudia ku mne prichádzajú s myšlienkami, nápadami, čo by chceli stvárniť a zachytiť na koži. Väčšinu s klientom konzultujem pred tetovaním (osobne pred pandémiou). Spoločne sa dostávame k návrhu a ceste, ktorou ísť. Potom mám pripravený návrh, ktorý dolaďujeme na mieste v deň tetovania. Umiestnenie, farebnosť, veľkosť a podobne. Osobne nemám preferované motívy, tetuje sa všetko. Beriem každé tetovanie a človeka ako unikátny príbeh a jednotlivca. Preto aj tetovanie by malo byť podľa mojho názoru originálne.
Aj napriek tomu, že dnes nie je tetovanie ničím výnimočným, stále sa stretávame s predsudkami, dokážeme vopred odsúdiť človeka, ktorý je, povedzme, potetovaný veľmi výrazne a „všade“. Vy ste v Amerike, kde je tetovanie oveľa bežnejšie ako u nás, kde na tejto osi sa nachádza Slovensko?
Stretol som sa na Slovensku a v Košiciach s viacerými nepríjemnými pohľadmi, ale naopak, aj s nadšením pri pohľade na nich. Myslím si, že sa to zlepšuje, ale stále máme čo doháňať.
Tetovať ste sa učili na sebe, koľko tetovaní máte? Je to naozaj ako droga?
Áno, mám viacero tetovaní, väčšinu na mojich nohách. Momentálne pracujem na zaplnení ruky. Človek si dá jedno a chce stále viac. Mal som klientov, ktorí vraveli, že je to ich prvé a jediné a o mesiac sedeli v kresle u mňa znova.
Čo vás na vašej práci baví najviac?
Baví ma, že to nie je moja práca, ale život, ktorý žijem a napĺňa ma to stopercentne.
A ak by ste mali vybrať to najnáročnejšie?
Je to viac než „full time“ nasadenie. Keď netetujem, kreslím, maľujem, pripravujem dizajny pre klientov. Niekedy mám problém si nájsť voľný čas, ale baví ma to, je to moja životná cesta a milujem to.
Čo vám z rodných Košíc chýba najviac?
Chýba mi rodina, jazyk, kamaráti, bývalí spolužiaci z Košíc. Prechádzky večernými Košicami, pohodovosť a uvolnenosť mesta.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa kreativity.