Pod hranicou troch bodov, teda s „nedostatočným finančným zdravím“, neskončilo ani jedna samospráva. Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Vysoké Tatry či Brezno.
Priemerné finančné zdravie miest aj samosprávnych krajov ostalo v roku 2025 na podobnej úrovni ako rok predtým. Spomedzi 141 miest si však 69 miest polepšilo a 72 pohoršilo. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zostavil rebríček z vlastných prieskumov i údajov z Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR).
Výborné finančné zdravie, čo predstavuje skóre nad päť bodov, dosiahlo 31 miest. V roku 2024 spadalo do tejto kategórie 33 miest, ide tak o mierne zhoršenie. Prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,54 bodu. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,46), Dubnica nad Váhom (5,45), Topoľčany (5,41) a Tvrdošín (5,38). Najbližšie ku päťbodovému skóre spomedzi krajských miest bol Trenčín, ani ten však s bodmi 4,86 nedosiahol „výborné finančné zdravie“. Najlepšie krajské hodnotenie si však Trenčín obhájil aj tento rok.
Hodnotenie medzi tromi a štyrmi bodmi, takzvané „dostatočné finančné zdravie“, zaznamenali iba mestá Zlaté Moravce a Bratislava. Ak by však do hodnotenia pri hlavnom meste nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, tak by skóre celej Bratislavy dosiahlo 4,31 bodu a posunula by sa tak do vyššieho pásma. Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne pohoršil a v porovnaní krajských miest mu patrí posledné miesto.
Pod hranicou troch bodov, teda s „nedostatočným finančným zdravím“, neskončilo ani jedno slovenské mesto.
Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Vysoké Tatry (nárast skóre o +0,40 bodu), Brezno (+0,33) a Spišské Vlachy (+0,28). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Nová Baňa (-0,30), Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou (zhodne po -0,27). Inštitút v tejto súvislosti pripomína, že zlepšiť skóre je ľahšie pri samospráve, ktorá predtým hospodárila horšie, než pri tej, ktorá už dobré finančné zdravie mala.
Ani vyššie územné celky (VÚC) nedokázali v roku 2025 zásadne zlepšiť svoje finančné zdravie. Ich priemerné skóre ostalo na úrovni 4,33, čo predstavuje rovnaký výsledok ako bol v roku 2024. Nárast dlhu krajov však vyvážili ostatné ukazovatele. Klesli napríklad náklady na obsluhu dlhu vyjadrené ako percento bežných príjmov, zlepšila sa tiež bilancia bežných účtov, teda priebežné hospodárenie, a znížili sa aj záväzky po lehote splatnosti.
Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,04 bodu. Na konci rebríčka je Košický kraj s hodnotením 4,18 bodu. Najviac si medziročne zlepšil skóre Trenčiansky kraj (o 0,18 bodu). Takmer všetky župy však majú „dobré finančné zdravie“.
Podľa inštitútu INEKO je tiež zaujímavé, že zadlženie samospráv mierne vzrástlo, ale náklady na obsluhu dlhu klesli. Priemerné zadlženie miest dosahuje 20 percent. Krajské zadlženie presahuje 26 percent. Inštitút ale považuje za zlú správu, že prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za uplynulých desať rokov. Mestám tak zostáva len obmedzený priestor na investície. Kraje si, naopak, bilanciu bežného účtu zlepšili.
Zdroj: TASR