Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai získali Nobelovu cenu za chémiu

EurópaSpravodajstvo

Objavy sú významné pri vývoji a výrobe liečiv.

Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai získali Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026, a to za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze. Chemikom priniesol nové možnosti pri riadení reakcií. Je kľúčový aj pri vývoji a výrobe liečiv, ale aj pri produkcii aróm, vôní, poľnohospodárskych chemikálií a nových materiálov.

Niektoré chemické reakcie vytvárajú dve molekuly, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi. Ide o takzvané enantioméry. Chemici už desaťročia vedeli, že teoreticky je možné navrhnúť reakcie, pri ktorých vznikne prednostne iba jeden z nich. Dosiahnutie želaného výsledku však v praxi bolo náročnejšie. 

Zistenia Kagana a Soaia pomohli vyriešiť problém zrkadlových obrazov. Kagan v roku 1986 objavil nelineárne efekty, ktoré umožňujú zosilniť tvorbu jedného z dvoch zrkadlových variantov molekuly. Tento poznatok sa stal významným nástrojom pri navrhovaní asymetrických chemických reakcií. Niektoré živé organizmy totiž využívajú výlučne iba jednu z dvoch možných zrkadlových podôb niektorých molekúl. Tento jav sa označuje ako homochiralita. Aminokyseliny a cukry, ktoré tvoria základné stavebné prvky života, sa totiž môžu vyskytovať v dvoch zrkadlovo obrátených podobách, pričom život využíva spravidla iba jednu z nich.

Foto
Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai získali Nobelovu cenu za chémiu / TASR

Na tento objav nadviazal japonský chemik Kenso Soai, ktorý v 90. rokoch začal skúmať, či by bolo možné vytvoriť chemickú reakciu, v ktorej by sa katalyzátor vytváral priamo počas reakcie a zároveň by podporoval tvorbu vlastnej zrkadlovej podoby. Tento chemický proces sa nazýva autokatalýza.

Následne v roku 2003 predstavil takzvanú Soaiovu reakciu, v ktorej sa vytvorený enantiomér podieľal na tvorbe ďalších molekúl rovnakej podoby. Podarilo sa mu z pôvodne takmer symetrickej zmesi vytvoriť produkt s výraznou prevahou jediného enantioméru, pričom jeho konečný podiel mohol dosiahnuť až 99,99 percenta.

Objavy tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za chémiu pomôžu odborníkom účinnejšie získavať čo najčistejšie enantioméry požadovaných látok. Tento postup je dôležitý vo farmaceutickom priemysle. Liečivá majú totiž zvyčajne dve zrkadlové podoby – jedna dosahuje žiadúci terapeutický účinok a druhá môže spôsobovať nežiadúce účinky a byť menej účinná. 

 

Zdroj: TASR

Komentáre