Francúzske Alpy by mali hostiť zimné olympijské hry v roku 2030. Delegáti 142. zasadnutia MOV ich v stredu potvrdili ako dejisko hier zatiaľ iba podmienečne, keďže po predčasných voľbách vo Francúzsku chýbajú k definitíve všetky potrebné vládne i regionálne záruky a garancie. Centrom hier v roku 2030 bude prímorské stredisko Nice spolu s alpskými regiónmi krajiny.
Francúzske Alpy odporučila exekutíva MOV v júni tohto roka delegátom na schválenie ako jediného preferovaného kandidáta na ZOH 2030. Situáciu skomplikovali predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku, ktoré sa uskutočnili na prelome júna a júla a zatiaľ sa po nich nesformoval nový kabinet. Dočasná vláda doterajšieho premiéra Gabriela Attala má v súčasnosti na starosti iba bežný chod krajiny, nemôže predkladať návrhy zákonov ani prijímať zásadné rozhodnutia. Prezident Emmanuel Macron však na pôde MOV zdôraznil, že organizácia hier má v jeho krajine väčšinovú podporu.
"Keďže francúzska vláda ešte z ústavných dôvodov nemohla poskytnúť všetky formálne záruky, s potvrdením dejiska ZOH 2030 sú stále spojené podmienky," vyhlásil Thomas Bach, prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) počas zasadnutia pléna MOV v Paríži. Okrem vládnych garancií ešte nie sú k dispozícii ani záruky verejného partnerstva od alpských regiónov Auvergne-Rhone-Alpes a Provence-Alpes-Cote d'Azur. Francúzsko bude musieť poskytnúť kľúčové finančné záruky v časovom horizonte, ktorý stanoví Medzinárodný olympijský výbor, informovala agentúra Reuters.
V krajine galského kohúta sa ZOH naposledy uskutočnili v roku 1992 v Albertville, predtým aj v Chamonix 1924 a v Grenobli 1968. Paríž je v tomto roku tretíkrát organizátorom letných OH po rokoch 1900 a 1924. O šesť rokov má byť centrom ZOH prímorské stredisko Nice, kde bude hlavná olympijská dedina a súťaže v športoch na ľade. Na snehu sa bude súťažiť v známych alpských zimných strediskách Méribel, Courchevel, Val d’Isere, La Clusaz či Grand-Bornand.
Projekt Alpy 2030 ponúka víziu zjednotiť severné a južné alpské regióny Francúzska pod globálnym názvom "Francúzske Alpy" s cieľom dosiahnuť dlhodobé sociálne, hospodárske a environmentálne prínosy pre širokú geografickú oblasť, pripomenul portál olympic.sk. Francúzska ponuka umožní využiť 95 percent existujúcich športovísk.
Predchádzajúce ZOH v roku 2022 sa uskutočnili v Pekingu, najbližšie zimné hry budú v roku v 2026 v Taliansku (Miláno a Cortina d'Ampezzo).
Zimné olympijské hry v roku 2034 bude hostiť americké Salt Lake City. V metropole Utahu sa tak ZOH uskutočnia opäť po 32 rokoch, predtým ich hostila v roku 2002.
Salt Lake City bolo jediný preferovaný kandidát, v júni ho na schválenie odporučila exekutíva Medzinárodného olympijského výboru. V hlasovaní členov MOV dostala americká ponuka 83 z 89 hlasov. Spoliehať sa chce na existujúce športoviská, ktoré slúžili už počas ZOH 2002. Na výstavbu nových tak nepotrebuje žiadne veľké finančné investície. Víziou kandidatúry bolo maximálne využiť kompaktnú koncepciu hier, opierajúcu sa o silnú verejnú a politickú podporu.
Všetky súťažné dejiska v roku 2034 by mali byť podľa prezentácie vzdialené do jednej hodiny jazdy od olympijskej dediny v priestoroch kampusu Utahskej univerzity. "Sme pripravení," vyhlásil v stredu v Paríži Fraser Bullock, šéf organizačného výboru kandidatúry Salt Lake City 2034, podľa ktorého je Utah hlavným miestom zimných športov v Severnej Amerike. Plán nevyžaduje žiadnu novú trvalú výstavbu, všetkých 13 športovísk už existuje. Kandidatúru osobne podporila aj bývalá skvelá lyžiarka Lindsey Vonnová.
"V roku 2002 Utah zúfalo potreboval olympiádu. Pomohlo nám to dostať sa na mapu, pomohlo nám to s ekonomickými výzvami i problémami v oblasti infraštruktúry. Tentoraz je to úplne iné. Myslím si, že olympijské hnutie potrebuje Utah. Už sme to raz dokázali a teraz máme šancu odvďačiť sa za to veľmi pozitívnym spôsobom," uviedol v Paríži guvernér Utahu Spencer Cox.
Šéf právnej komisie MOV a zároveň viceprezident MOV John Coates však pred hlasovaním upozornil, že hry môžu byť Salt Lake City odobraté, ak budú americké úrady pokračovať vo svojom spore so Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA). "Je ich povinnosťou, aby rešpektovali WADA," zdôraznil Coates podľa agentúry AFP. Americká antidopingová agentúra (USADA) v uplynulých rokoch kritizovala niektoré rozhodnutie WADA a v máji tohto roka vyzvala na nezávislé vyšetrovanie prípadu 23 čínskych plavcov, ktorí mali pred OH 2020 v Tokiu pozitívne dopingové testy, no na hrách mohli štartovať. USADA označila okolnosti prípadu za netransparentné a kauzou sa začala zaoberať aj FBI.
Salt Lake City sa pôvodne chcelo uchádzať o ZOH v roku 2030, ale napokon od toho upustilo vzhľadom na to, že termín bol príliš blízko letným olympijským hrám v roku 2028 v Los Angeles, pripomenula agentúra Reuters.
Zdroj: TASR