Premiér Sébastien Lecornu odstúpil. Politická paralýza v krajine sa prehĺbila.
Francúzsko má novú vládu. V nedeľu (5.10.) ju vymenoval prezident Emmanuel Macron pod vedením premiéra Sébastiena Lecornua. Kratochvíľa vlády sa skončila po tom, čo dnes premiér Sébastien Lecornu odstúpil. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, čo predstavil svoj kabinet. Prezident Emmanuel Macron jeho rezignáciu prijal.
Lecornu, bývalý minister obrany, bol do funkcie premiéra vymenovaný iba minulý mesiac. Kabinet, ktorý predstavil v nedeľu večer, zostal takmer nezmenený, čo vyvolalo ostrú kritiku naprieč politickým spektrom.
Jean-Noël Barrot mal byť opäť ministrom zahraničných vecí aj v novej vláde. Vo svojich funkciách mal zostať aj minister vnútra Bruno Retailleau a minister spravodlivosti Gérald Darmanin. Ministerstvo kultúry mala naďalej viesť Rachide Datiová. Tú francúzska prokuratúra vyšetruje v súvislosti s majetkovým priznaním, v ktorom neuviedla vlastníctvo luxusných šperkov a hodiniek. Svoju funkciu plánovala ponechať aj ministerka školstva Elisabeth Borneová.
Zmenou mal byť nový minister obrany Bruno Le Maire, ktorý v rokoch 2017 až 2024 zastával funkciu ministra financií. Roland Lescure bol vymenovaný za ministra hospodárstva.
Premiér, ktorý podal demisiu, čelil náročnej úlohe získať podporu hlboko rozdelenej parlamentnej väčšiny pre úsporný rozpočet na budúci rok. Jeho dvaja predchodcovia, Francois Bayrou a Michel Barnier, boli parlamentom odvolaní v spore o rozpočtové opatrenia. Presadzovali posledné tri ročné rozpočty bez hlasovania v parlamente, čo je podľa ústavy možné, no opozícia to kritizovala.
Na vymenovanie vlády, ktorá už nie je v platnosti, medzičasom reagovala líderka krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová, ktorá uviedla, že nové zloženie kabinetu je „patetické“. Predseda strany RN vysmial vládu a zopakoval hrozbu vyslovenia nedôvery. Zloženie vlády podľa neho „absolútne nie je o zmene, ktorú francúzsky ľud očakáva“.
Francúzsko sa už dlho nachádza v rozpočtovej a politickej kríze. Aktuálne má krajina so 114-percentami HDP tretí najvyšší verejný dlh v Európskej únii, a to hneď po Grécku a Taliansku. Vládne výdavky patria tiež medzi najvyššie v Európe, pričom rozpočtový deficit za vlaňajšok dosiahol 5,8 percenta HDP.
Zdroj: TASR