Dôvodov je viacero.
Vojna na Ukrajine prináša každý deň veľa zla a smútku, ukazuje však aj ľudskosť a dobrotu. Pred rokom Slováci otvorili ľuďom v núdzi svoje peňaženky a niektorí aj dvere svojich domovov. Dnes je takýto postoj skôr raritou, stretávame sa s neutrálnymi alebo aj negatívnymi názormi. Podľa politológa Gabriela Eštoka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je prirodzené, že sa postoj Slovákov k vojne postupne menil.
„V prvých dňoch, v prvých týždňoch sa v občanoch prebudil prirodzený pocit chcieť pomáhať ľuďom, ktorí utrpeli ruskou inváziou na Ukrajinu. Často išlo o Ukrajincov, ktorí potrebovali zabezpečiť primárne potreby, ako bolo jedlo, šatstvo, teplé nápoje, prípadne potom ubytovanie. Je zaujímavé, že tam slovenskí občania boli naozaj veľmi aktívni. Hodnotili sme to na Slovensku veľmi pozitívne, ale rovnako veľmi pozitívne to hodnotilo aj zahraničie, ako sa Slovensko, ale aj ďalšie štáty, ktoré susedia s Ukrajinou, k tejto problematike postavili.“
Stalo sa však to, s čím sme sa stretli aj v minulosti pri iných problémoch, že ochota pomáhať postupne vychladla. Bežných ľudí čakal návrat do ich vlastnej slovenskej reality.
„Úzko to súvisí s tým, že po prvých dňoch invázie ten informačný priestor, najmä ten, ktorý šíril proruské naratívy, bol zaskočený. Ľudia sa preto rozhodovali prirodzeným ľudským spôsobom. Akonáhle opäť ožil aj tento informačný priestor a začal produkovať informácie a pohľady agresora v tomto vojnovom konflikte, tak aj ochota a pohľady na ukrajinských občanov, ktorí prichádzali alebo prechádzali cez naše územie, sa postupne menil až do postojov niektorých skupín v súčasnosti, ktoré už odmietajú akúkoľvek pomoc takýmto bežným ukrajinským občanom,“ dodal Eštok.
Tento postoj sa však môže vyhrotiť až do extrémov, čo môžeme, bohužiaľ, vidieť aj v našej spoločnosti.
„Slovensko sa v tejto aktuálnej geopolitickej situácii naozaj nachádza na hranici, až by som povedal, názorových svetov. Takže sa tu prelínajú aj záujmy mocnosti, ktorá vyvolala otvorený vojnový konflikt na Ukrajine. A keďže nevytvára takýto otvorený konflikt v štátoch Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, ale pôsobí tu najmä v tom informačnom priestore, tak je prirodzené, že práve tieto štáty sú cieľom toho, čo my dnes nazývame cieľové operácie informačnej vojny. A na Slovensku je celkom úspešná, najmä ak sa pozrieme na štatistiky.“
Tie hovoria, že každý druhý Slovák je ochotný a naklonený veriť konšpiračným teóriám. Prejavuje sa to napríklad aj v hnutiach, ktoré v uplynulých týždňoch organizovali tzv. mierové pochody.
„Základná myšlienka, ktorú prezentuje aj ten názov, že sú to pochody za mier, je, bohužiaľ, len pozlátkom, najmä ak sa na to pozrieme z viacerých pohľadov. To by mal robiť každý občan, ktorý aj chce bojovať a byť občiansky aktívny a presadzovať mier. To je základ kritického myslenia, ku ktorému by sme mali smerovať. Napríklad sa pozrieť, kto je organizátorom týchto podujatí. Často sú to ľudia, ktorí ešte pred pár rokmi pochodovali v polovojenských uniformách, organizovali fakľové sprievody a boli súčasťou organizácií, ktoré boli slovenskými súdmi zakázané pre šírenie nenávistných ideológií,“ povedal politológ Gabriel Eštok.
Dodal, že sú to takisto ľudia, ktorí odmietali SNP alebo boli odsúdení za šírenie antisemitizmu, alebo ľudia, ktorí v čase pandémie nerešpektovali legislatívu a vyzývali na nedodržiavanie zákonov.
Prečo sme však takí náchylní nechať sa manipulovať a uveriť rôznym názorom?
„Často sa spomína historický aspekt, že sme v minulosti mali skúsenosť s totalitnými režimami, médiá boli len štátne a nebolo potrebné, aby sme informácie overovali. Zároveň okrem posledných 30 rokov samostatného Slovenska sme vždy boli súčasťou nejakého iného štátneho útvaru. Historicky sa na to dívame, že sme si nevládli sami, a že nám vládol niekto iný. A keď sa nám niečo nepodarí, tak je oveľa jednoduchšie za ten neúspech obviniť niekoho iného, pretože takto to bolo aj v minulosti,“ dodal Eštok.
Potom istá časť našej spoločnosti hľadá vinníkov v Bruseli, v Spojených štátoch a niektoré konšpirácie vidia rôzne tajné sprisahania a zoskupenia, niekedy aj nadpozemské. Dôvodov k tejto ochote nechať sa manipulovať je však viac a my sa k nim v našom vysielaní ešte popoludní vrátime. Výročie ruskej invázie na Ukrajine však môže byť pre nás podnetom, aby sme sa kriticky zamysleli a snažili sa neveriť všetkému, čo sa nám zdá zaujímavé.
Vojna na Ukrajine ukázala dobré vlastnosti našej spoločnosti, keď sme počas prvých dní napriek strachu pomáhali na hraniciach a s ochotou prijímali našich východných susedov. Na povrch však vyplávali aj informácie, ktoré nás prinútili kriticky sa pozrieť na názory v našej spoločnosti. S vojnou sa roztrhlo vrece s rôznymi konšpiračnými teóriami, ktorým je podľa prieskumov ochotný veriť každý druhý Slovák.
„Je všetkým úplne jasné, ktoré vojská sú na cudzom území štátu, mám na mysli, samozrejme, vojská Ruskej federácie na štátnom území Ukrajiny, v hraniciach, ktoré uznala aj samotná Ruská federácia a všetci ostatní, koniec-koncov aj my. Aj napriek tomu časť občanov je ochotná spochybňovať túto realitu, prípadne si ju ospravedlňovať, pretože v tej názorovej bubline, ktorú máme, nám to vyhovuje. A opäť niekto na tom, samozrejme, získava politické alebo ekonomické výhody,“ uviedol politológ Gabriel Eštok.
Hoci existuje mnoho dôkazov o tom, čo sa na Ukrajine deje, niektorí ľudia nie sú ochotní veriť ani osobným svedectvám svojich priateľov či známych. Dôvodom je práve manipulácia zo strany konšpiračných médií.
„To súvisí aj s našou nedôverou v inštitúcie. Mnoho občanov nedôveruje médiám a utiekajú sa potom k iným zdrojom informácií, ktoré ale nemajú nič spoločné s novinárskou prácou ani s novinárskou etikou. Často sú to ľudia, ktorí sú aj dokázateľne financovaní cudzími mocnosťami a zneužívajú takúto nevedomosť. A my na Slovensku sme ešte stále ochotní skôr dôverovať takýmto informáciám, ako tým skutočným, overeným,“ vysvetlil politológ.
Ďalší aspekt, ktorý súvisí s našou náchylnosťou na konšpirácie, je naviazaný na sociálno-ekonomické otázky. Tento problém je totiž menej viditeľný v krajinách, kde je lepšia ekonomická situácia.
„Máme na to aj viacero prieskumov, ktoré dokazujú, že ľudia s nižším príjmom alebo nižším vzdelaním, alebo ľudia, ktorí sa nachádzajú na hranici chudoby, sa viac stávajú obeťami práve týchto cielených manipuláciách. A vo chvíľach, ktoré zažívame posledný rok, kedy tá situácia je ešte zložitejšia, cítime to na svojich peňaženkách, aj v politickej situácii, kedy štátne inštitúcie neupevňujú v občanoch pocit stability alebo riešenia, tak potom sme aj oveľa náchylnejší inklinovať k takýmto hnutiam,“ dodal Eštok.
Nespokojnosť ľudí často vyústi do občianskej aktivity a neskôr aj do nepokojov.
„Tí, ktorí presadzujú alebo prezentujú tieto postoje, často zneužívajú situáciu a strach ľudí, pretože je oveľa jednoduchšie zneužiť pocit strachu alebo ohrozenia na to, aby ste motivovali bežných ľudí, aby vyšli zo svojho komfortu a boli aj občiansky aktívni. To je skvelá vec pre demokraciu, pretože na tom je postavená, ale ak sme, samozrejme, občiansky aktívni správnym spôsobom a za skutočné a správne ciele. Bohužiaľ, mnoho ľudí, ktorí sa zúčastňujú na týchto protestoch s dobrou vierou, tak sú zneužívaní práve takýmito silami.“
Súvisí to aj s nízkou vzdelanosťou v oblasti kritického myslenia. Podľa Gabriela Eštoka ani dnes nemáme žiadne veľké a významné reformy, ktoré by to mohli zmeniť.
„V čase rýchlo rozvíjajúcej sa vedy a techniky, ktorá nám poskytuje mnoho nástrojov a možností sme utopení v informáciách a nevieme ich selektovať a nevieme s nimi pracovať a preto veľmi rýchlo sa uzatvárame do svojho názorového sveta, do svojej názorovej bubliny, kde počúvame len tých, ktorí nás utvrdzujú v našich názoroch a tie vlastné názory potom kriticky neoverujeme,“ uzavrel politológ.
Ak je teda v spoločnosti napätá atmosféra, vojna za hranicami a zhoršujúca sa ekonomická situácia v krajine, mali by sme si dať pozor na ľudí, ktorí túto situáciu môžu zneužiť. Veríme, že nám uplynulý rok otvoril oči a že sa odteraz budeme rozumnejšie rozhodovať aj v oblasti získavania informácií.