Generálna prokuratúra má zásadné pripomienky k návrhu novely Trestného poriadku

SlovenskoSpravodajstvo

Navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého nemožno dočasne odložiť vznesenie obvinenia na dlhšie ako do momentu finálneho posúdenia trestných činov.

Návrh novely Trestného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti podľa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (GP SR) obsahuje 17 sporných bodov, 15 pripomienok prokuratúry je pritom zásadných.

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky posúdila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v súvislosti s procesným inštitútom spolupracujúcej osoby (takzvaného kajúcnika) a v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnila 17 pripomienok, z toho 15 zásadných,“ uviedol generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Návrhom novely Trestného poriadku by sa okrem iného mohlo zaviesť ustanovenie, podľa ktorého by na usvedčenie obžalovaného zo spáchania skutku na základe výpovede spolupracujúceho svedka bolo nevyhnutné, aby takáto výpoveď bola podporená ďalšími dôkazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékoľvek pochybnosti o jej hodnovernosti. Uvedená podmienka podpory výpovede spolupracujúcej osoby ďalšími dôkazmi sa v novele Trestného poriadku dopĺňa aj do náležitostí obžaloby.

V tomto bode navrhuje generálna prokuratúra vypustiť novelizačné ustanovenie, podľa ktorého sa má medzi dôkazné prostriedky zaradiť aj zápisnica z výsluchu z iného trestného konania, ak sa čo i len v časti týka predmetu konania alebo osoby obvineného, napríklad aj na účely vysvetlenia rozporov vo výpovediach týchto subjektov trestného konania. Takéto posudzovanie a aplikácia listiny v inej trestnej veci je podľa GP v rozpore s princípom legality dôkazu a súdnou judikatúrou.

Foto
Generálna prokuratúra má zásadné pripomienky k návrhu novely Trestného poriadku / TASR

GP navrhuje vypustiť aj novelizačné ustanovenie, podľa ktorého dočasne odložiť vznesenie obvinenia nemožno na dlhšie ako do momentu vznesenia obvinenia za trestné činy, na objasnení ktorých sa osoba podieľa. Navrhovaná právna úprava podľa GP popiera podstatu a účel trestno-procesného inštitútu spolupracujúcej osoby a jej postavenie ako subjektu trestného konania.

„V aplikačnej praxi postupujú orgány činné v trestnom konaní spravidla tak, že obvinenie sa vznáša proti osobám, ktoré sú usvedčované na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Procesné postavenie spolupracujúcej osoby v prípravnom konaní sa v tejto procesnej situácii nemení,“ vysvetlil Žilinka.

Súčasné vznesenie obvinenia aj proti spolupracujúcej osobe podľa GP určuje jej ďalšie procesné postavenie tak, že zo spolupracujúcej osoby sa stane obvinený, pričom vzniknutá procesná zmena môže podstatne sťažiť objasňovanie trestného činu alebo zistenie jeho páchateľa.

 

Zdroj: TASR 

Komentáre