Tí, ktorým to myslí aj za dvoch, majú mnohokrát za dvoch takisto zvedavosti a vôle spoznávať svet.
Ku géniom ľudia často vzhliadajú s rešpektom alebo ich považujú za bláznov. Ľudia, ktorí patria medzi dve percentá najinteligentnejších ľudí na svete, sa združujú v organizácii Mensa. Jej poslaním a cieľom je využitie inteligencie v prospech ľudstva. Organzácii ide o vytváranie intelektuálneho a spoločenského prostredia pre svojich členov a podpora vzájomných kontaktov medzi takýmito ľuďmi.
Mensa má stotisíc členov po celom svete, ktorí pracujú na rôznych pozíciách od obyčajných ľudí, cez učiteľov, lekárov, právnikov, vedcov, politikov, až po nositeľov Nobelových cien. „Každý jeden človek, ktorý na stretnutie Mensy príde, je z úplne inej oblasti. Takmer je nemožné nájsť dvoch, ktorí pracujú v tej istej oblasti. Preto sú tie rozhovory medzi nimi veľmi zaujímavé. Je to pre nich prínos rozprávať sa o témach, s ktorými sa štandardne v živote nestretávajú. Na stretnutiach organizácie sa dá popri hrách a pri víne porozprávať o veľmi zaujímavých témach,“ povedal nám o organizácii jej člen Ján Mariassy.
Pre neho je členstvo v Mense spôsobom na realizáciu a intelektuálne rozvíjanie. O stretnutiach Mensy hovorí s radosťou. „Tých ľudí je pomerne málo a keď človek príde na stretnutie spolku, cíti sa tam „medzi svojimi“, pretože aj ostatným to pomerne logicky myslí, majú podobné výhody. Mňa napríklad začalo napĺňať, až keď som začal pomáhať podobným deťom a videl som na vlastné oči, ako som sa cítil ja, keď som do určitého veku nebol správne vedený,“ priblížil svoje pôsobenie.
Na otázku, či mu členstvo v Mense ponúka nejaké výhody, odpovedal Mariassy, že hlavnou je cesta sebapoznania. „Nikdy som sa tým veľmi nechválil. Je dobré to vedieť, ak poznáte sám seba a viete, aké máte možnosti a limity, tak vám to môže pomôcť, že viete o danej oblasti, ktorú dobre zvládate a tým pádom sa chcete uplatniť a rozvíjať tým smerom.“
Chyba nášho školstva je podľa člena Mensy v tom, že existujú náborári, ktorí vyhľadávajú a naberajú napríklad len športovo nadané deti. „Nevýhoda nastavenia spoločnosti je to, že tí, ktorí potom aj prinášajú istý význam spoločnosti, nie sú dostatočne podchycovaní včas. Veľa nadaných detí je deprimovaných aj z toho, že dokážu výsledky matematických úloh vypočítať z hlavy. Keď žiak napíše len odpoveď bez postupu, učiteľ môže mať podozrenie, že to odpísal. Deti to potom môžu považovať za diskrimináciu,“ objasnil Mariassy.
Podľa učiteľky zo školy na Krosnianskej 4, v ktorej majú triedy pre mimoriadne intelektovo nadané deti, môže za neúspech nadaných detí aj nuda či pasivita. „Nadané deti hlavne pri vstupe do školy zistia, že sa im bez väčšej námahy darí. No môže sa aj stať, že sa v škole učia to, čo už vedia a zvyknú si na to, že školské povinnosti zvládajú bez väčšej námahy. To potom v neskoršom veku už nestačí a tieto deti sa nedokážu pripravovať na vyučovanie,“ vysvetlila Ľubica Hažirová.
Mladí géniovia sa môžu realizovať na každoročnej IQ olympiáde, ktorú organizuje Mensa už deviaty rok. Minulý rok sa do testovania zapojilo 14-tisíc detí. Z úspešných riešiteľov sa vyberie pre každý región 60 detí, ktoré postúpia do regionálneho kola. Finále sa potom uskutočňuje na hradoch a zámkoch. Tento rok to bude sobášny palác v Bytči. „Minulý rok náš žiak deviateho ročníka vyhral celoslovenské kolo IQ olympiády. To je dosť silnou motiváciou aj pre ostatných žiakov. Fnále bolo na Smolenickom zámku. Bola to skvelá príležitosť, ako nabrať nové kontakty, medzi ľuďmi, ktorí si rozumejú,“ spomína na minuloročnú olympiádu Ľubica Hažirová, ktorá takisto pomáha s organizovaním regionálneho kola IQ olympiády.
Regionálne kolo pre východný región pritiahne mladých géniov na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika 7. mája od 9.00 do 13.00 hod. Podmienkou pre postup do tohto kola je úspešne riešenie školského on-line kola, do ktorého sa môžu žiaci zaregistrovať do konca marca.
Autor: MARTIN MAJDÁK