Krajina čelí pravicovému nastaveniu aj kybernetickým útokom.
V prvom kole opakovaných prezidentských volieb v Rumunsku, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu (4.5.), zvíťazil líder krajne pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) George Simion so ziskom vyše 40 percent hlasov. Na druhé miesto sa posunul primátor Bukurešti Nicušor Dan kandidujúci ako nezávislým s takmer 21 percentami hlasov, tretí skončil kandidát proeurópskej menšinovej vlády Crin Antonescu s približne 20 percentami. Podľa týchto údajov Dan postúpil do druhého kola, ktoré sa uskutoční o dva týždne.
„Toto nie je len volebné víťazstvo. Je to víťazstvo dôstojnosti Rumunska. Je to víťazstvo tých, ktorí sa nevzdali nádeje, tých, ktorí stále veria v Rumunsko, v slobodnú, rešpektovanú a suverénnu krajinu,“ povedal Simion v prvej reakcii na výsledky.
Simion profitoval z nespokojnosti obyvateľstva s etablovanými politickými stranami. Je kritický voči Európskej únii a podporuje politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na rozdiel od Antonesca odmieta vojenskú pomoc susednej Ukrajine. Jeho popularita je obzvlášť vysoká vo vidieckych oblastiach, ale aj v diaspóre.
V Rumunsku má prezident zväčša reprezentatívne postavenie. Velí ozbrojeným silám a predsedá bezpečnostnej rade štátu, ktorá okrem iného rozhoduje o vojenskej pomoci. Funkčné obdobie hlavy štátu je obmedzené na dve päťročné obdobia.
Simion svoju kampaň popularizoval prevažne online, aby oslovil vplyvnú skupinu rumunských voličov v zahraničí. Ako fanúšik Trumpa opakovane vyhlásil, že krajinu bude vždy klásť na prvé miesto, čím narážal jeho heslo „Urobme Ameriku opäť skvelou“.
Sľúbil, že ak vyhrá druhé kolo volieb, privedie Calina Georgescu k moci. Ten prekvapivo vyhral v prvom kole prezidentských volieb z 24. novembra 2024, hoci mu predvolebné prieskumy pripisovali iba minimálnu podporu. Simion vymenoval tri spôsoby, ako dosiahnuť tento cieľ – Referendum, predčasné voľby alebo vytvorenie koalície v parlamente, ktorá by ho vymenovala za premiéra.
Niekoľko rumunských úradov a niektorí prezidentskí kandidáti v nedeľu nahlásili útoky na weby vlády, ministerstva vnútra a spravodlivosti, ústavného súdu a ministerstva zahraničných vecí. Vládne stránky tak boli na krátky čas paralyzované takzvanými DDoS útokmi, pri ktorých sa páchatelia snažili narušiť alebo znefunkčniť webovú stránku, sieť či inú online službu tým, že ju preťažia veľkým množstvom falošných alebo nevyžiadaných požiadaviek. K útokom sa prihlásila proruská hackerská skupina NoName057.
Zdroj: TASR