Ako sa vyvíjalo zimné počasie v priebehu rokov?
Veľa snehu na Vianoce si pamätajú asi už iba staršie ročníky. Za ostatných 60 rokov sme na východnom Slovensku nezaznamenali veľa vianočných sviatkov so snehovou pokrývkou. Výskyt snehu na juhovýchode podľa klimatológa Pavla Faška je za ten čas menej ako 50 percent:
„Na tých iných meteorologických staniciach je to trošku lepšie, ale aj v Stropkove je to len 59 percent, a až také stanice, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku, napr. Poprad, tak tam je to 66 percent. Ale aj tam existuje ešte približne jedna tretina, keď sa to ani v Poprade nepodarilo v minulosti. A to berieme do úvahy aj tie roky a desaťročia, ktoré boli z hľadiska výskytu snehovej pokrývky priaznivé. Takže, ak by sme hovorili o tých posledných 15 rokoch, tak tam je pravdepodobnosť ešte nižšia, ako tieto čísla.“
Snehové kalamity sa vyskytovali iba na rozhraní 20. a 21. storočia a súviseli s tým, že vtedy počas zimy nebolo tak teplo ako dnes.
„Počas vianočných sviatkov v dekáde 1991 až 2000 priemerná teplota vzduchu dosiahla -4,1 stupňov Celzia, čiže mrzlo v tom čase, keď boli Vianoce, a to dávalo predpoklady, že ak tam boli zrážky, tak padali vo forme snehu. A toto bolo ešte aj v prvej dekáde 21. storočia, kedy priemerná teplota v Košiciach za desať rokov na Vianoce bola -3,1 stupňov Celzia, od roku 2011 do roku 2020 priemerná teplota počas Vianoc v Košiciach bola už +1,4 stupňov Celzia a teraz v posledných troch rokoch je to dokonca +1,6 stupňov Celzia,“ uviedol klimatológ.
Na Slovensku sme podľa neho odkázaní na to, že ak sem prenikne studený vzduch a nenachádza sa u nás sneh, vzduch sa rýchlo otepľuje, pričom naopak, nad snehovou pokrývkou sa mráz udrží dlhšie. Najhrubšiu snehovú pokrývku na Štedrý deň sme pritom na východe mali v priemere za ostatné roky nižšiu ako napr. v Bratislave.
„Napr. v Košiciach od roku 1951 mali najhrubšiu snehovú pokrývku na Štedrý deň v roku 1986 a v roku 1991, a to 24 cm. V Trebišove to bolo 19 cm a bolo to v roku 1963, v Stropkove to bolo 20 cm a bolo to v roku 2005 a v Poprade tam to bolo 27 cm na Štedrý deň v roku 1962 a 1981, ale napr. v Poprade pred rokom výška snehovej pokrývky dosiahla 25 cm, a v Košiciach vtedy nebol sneh,“ doplnil Faško.
Napriek tomu, že snehová pokrývka je na zreteľnom ústupe, treba počítať, že lokálne sa môžu snehové kalamity vyskytnúť. Najčastejšie sme mali sneh na Štedrý deň v 60. rokoch. V Poprade deväťkrát, v Košiciach to bolo v tom čase sedemkrát. Veľa snehu sme mali aj v období od roku 1991 do roku 2000 a od 2001 do 2010.
„Košice mali snehovú pokrývku päťkrát a v tej prvej dekáde 21. storočia ju mali šesťkrát, ale potom, keď už sme sa dostali ďalej, v druhej dekáde 21. storočia v Košiciach to bolo už iba štyrikrát a teraz v rokoch 2021-2023 sme v Košiciach sneh na Štedrý deň nemali ani raz,“ priblížil odborník.
Aké však bude počasie na Vianoce, sa niekoľko týždňov pred sviatkami nedá predpovedať.
„Ten vývoj je taký dynamický, že sa nám tu striedajú vplyvy tlakových níží a tlakových výší, a čo je nepriaznivé pri predpovediach, že tlakové níže, ktoré sa teraz tvoria južne od Álp alebo v oblasti Jadranského a Stredozemného mora, tak tie potom môžu postupovať po dráhach, že zasiahnu zrážkami aj Slovensko, ale ani s nejakým kratším časovým predstihom sa nedá jednoznačne povedať, aká bude dráha tých tlakových níží, pretože sú nevyspytateľné,“ uzavrel Faško.
Autor: RÁDIO KOŠICE