Aké je liturgické slávenie Vianoc v gréckokatolíckej cirkvi?
Množstvo veriacich predovšetkým na východnom Slovensku patrí aj do gréckokatolíckej cirkvi. Slávenie Vianoc je tiež pre nich veľmi špecifické. Ako povedal gréckokatolícky kňaz Michal Ondovčák, podstata je tá istá, ide o oslavu príchodu Ježiša na svet, ale rozdielne je to vonkajšie prevedenie: „Možno takými tromi najzvláštnejšími vecami pre bratov rímskokatolíkov je na našom gréckokatolíckom slávení to, že nemáme polnočnú omšu, svätého Štefana slávime až 27.12. a na Sviatok Bohozjavenia, čiže v západnom obrade Troch kráľov, robíme v predvečer druhýkrát Štedrú večeru. Zvyšok je v mnohom veľmi podobný.“
Veriaci rímskokatolíckej cirkvi sa na Vianoce pripravujú počas adventu, gréckokatolíci počas takzvanej filipovky. „Základný rozdiel je v tom, že je oveľa dlhšia ako advent, lebo advent trvá štyri týždne a filipovka trvá od 15. novembra, takže štyridsať dní, čiže je dlhšia, ale v mnohom sa podobá aj na advent, keďže ide o rovnakú prípravu na narodenie Ježiša Krista. Má taký pôstno-kajúcny charakter, ale oproti Veľkému pôstu tie predpisy nie sú až také prísne, ako zvykneme mať,“ uviedol Ondovčák.
Liturgia a rodina
Gréckokatolíci počas Štedrého dňa prichádzajú do chrámov viackrát. Ako vysvetlil Ondovčák, súčasťou ranných bohoslužieb je čítanie žalmov, Starého zákona či evanjelií, ktoré sa viažu k danému sviatku: „Takým špecifickom u nás gréckokatolíkov je napríklad to, že 24.12. slávime ráno kráľovské hodinky. To je modlitba denných hodiniek podobne, ako je to v západnom breviári. Volajú sa kráľovské preto, lebo sa ich zvykol zúčastňovať aj sám cisár alebo kráľ. Texty sú obsahovo veľmi späté už s udalosťami narodenia Ježiša, s pastiermi, mudrcami, samozrejme, s Bohorodičkou, svätým Jozefom. Veľa sa spomínajú aj udalosti zo Starého zákona, keďže mnohé proroctvá predpovedajú narodenie Ježiša, takže tie sa tam často objavujú.“
Príprava na narodenie Ježiša Krista nie je len liturgická, ale aj v kruhu rodiny. „Ráno sú tie cárske hodinky, inak povedané kráľovské časy. Potom, samozrejme, celý deň je rodinná príprava. V poobedňajších hodinách zvykne byť liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Po nej väčšinou nasleduje Štedrá večera, samozrejme darčeky v rodinnom kruhu. Potom sa ide na veľké povečerie s lítiou. U nás je to v úvodzovkách, veľmi s nadnesením povedané, taká náhrada polnočnej svätej omše,“ doplnil Ondovčák.
Oddych až neskôr
Počas sviatkov prichádza do kostolov množstvo veriacich, ktorí sa pred Vianocami zvyknú spovedať. Služba kňaza v tomto období je o to viac náročnejšia. „Zvyknem tak s úsmevom hovoriť, že kňaz má nedeľu až v pondelok a na sviatky nevynímajúc, lebo práve kvôli službe, ktorú robím voči ľuďom, práve vtedy, keď iní skôr uvažujú nad relaxom, tak ja pracujem, slúžim ľuďom. So sviatkami Vianoc je to podobné. Keď ľudia oddychujú, často som v plnom pracovnom nasadení, či spovedám, alebo slávim liturgiu. Tomu sa musí prispôsobiť aj moja rodina a byť taká ústretová voči mne. Je to niečo podobné, ako keď napríklad hotelieri majú najväčšie pracovné vyťaženie práve vtedy, keď iní oddychujú a musia si urobiť voľno inokedy, a tak je to aj u nás,“ dodal Ondovčák.
Ako prežíva Vianoce gréckokatolícky kňaz, ktorý je zároveň manželom a otcom rodiny? „Prežívame sviatky ako iní. Snažíme sa urobiť si Štedrú večeru, samozrejme, darčeky, spolu sa modlíme, len ten čas relaxu musí byť trošku posunutý. Tieto Vianoce budú pre nás špeciálne tým, že už ich prežijeme s naším najmenším členom rodiny, Miškom.Vianoce budú pre nás o to zaujímavejšie a o to viac sa na ne tešíme,“ uzavrel Ondovčák.
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ