Ako slávi východná cirkev veľkonočné sviatky?
Kresťania si v týchto dňoch pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávenie veľkonočného trojdnia je špecifické aj pre gréckokatolíkov, pričom sa spája s rôznymi tradíciami. Gréckokatolícky kňaz Michal Ondovčák v rozhovore pre Košice Online okrem iného vysvetlil, aké sú rozdiely veľkonočnej liturgie v rímskokatolíckej a východnej cirkvi či to, ako slávi Veľkú noc on ako novokňaz, manžel a zároveň aj otec rodiny.
Čo pre vás znamenajú sviatky Veľkej noci?
„Pre mňa ide hlavne o oslavu zmyslu toho, prečo verím. Ježiš dokázal zvíťaziť nad všetkými bolesťami a zlom svojím zmŕtvychvstaním, a to je motiváciou aj pre mňa ako kňaza. Ježiš mi pomáha zvíťaziť aj nad mojimi problémami a slabosťami v osobnom aj v rodinnom živote, a to potom môžem ohlasovať aj iným, napĺňa ma to radosťou a dáva zmysel môjmu životu.“
Aké je slávenie veľkonočného trojdnia v gréckokatolíckej cirkvi?
„Ráno na Veľký štvrtok je liturgia s arcibiskupom v katedrále. Tam hlavne ide o oslavu kňazstva, kedy sa všetci kňazi stretávame so svojím biskupom. Následne ide požehnanie myra. Na západe sa to skôr pozná pod názvom kryzma. Je to olej, ktorý sa používa pri sviatostiach. Taktiež sa posväcujú antimenziony. To sú kúsky plátna, kde sú zašité ostatky svätých a dávajú sa na oltár do nových chrámov. Tiež je tam obrad umývania nôh, kedy biskup niektorej skupine kňazov umýva nohy na znak pokory, že predstavení majú slúžiť. Večer nasleduje liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Ide o večierňu modlitby spojenú s liturgiou. Bežne sa slávi iná liturgia svätého Jána Zlatoústeho, avšak na veľké sviatky sa slávi táto Bazilova liturgia. Po nej nasledujú modlitby utierne strastí, nakoľko liturgický deň už začína v predvečer tohto dňa večierňou. Ide o ranné modlitby s čítaním strastných evanjelií. Na západe sa to dá porovnať s pašiami.“
V čom je rozdielne slávenie Veľkej noci v rímskokatolíckej a v gréckokatolíckej cirkvi?
„V mnohých ohľadoch sa slávenie podobá, veď ide o rovnaké udalosti a rovnakého Pána Ježiša. Zopár odlišností sa však nájde hlavne, čo sa týka liturgického slávenia, napríklad čo sa týka názvu dní. Rímskokatolíci ich nazývajú Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota či Veľkonočná nedeľa. Pre nás gréckokatolíkov je typickejšie aj Veľkú noc nazývať iným slovom, Pascha. My gréckokatolíci, všetky tieto dni nazývame veľkými, Veľký štvrtok, Veľký piatok, Veľká sobota. Týždeň po Veľkej noci nazývame svetlým, takže každý deň má prívlastok svetlý, Svetlý pondelok, utorok, streda. Rozdielna je aj liturgická farba. Na našom území je typická tmavobordová, kým rímskokatolíci majú fialovú. Takisto je aj iný čas svätenia veľkonočných košíkov. Rímskokatolíci ich zvyčajne svätia už v sobotu večer, my väčšinou až v nedeľu Paschy ráno alebo pri liturgii.“
Ako slávite Veľký piatok?
„Keďže východná cirkev nepoužíva sochy, takže náš Boží hrob vyzerá trochu inak. My do neho kladieme takzvanú plaščenicu. Tá sa ukladá do hrobu pri Veľkej večierni, pri večerných modlitbách tohto dňa. Plaščenica je plátno, na ktorom je zobrazený umučený Pán Ježiš, ktorého kňaz nesie okolo chrámu a potom ho kladie do Božieho hrobu. Potom sa modlíme pri Božom hrobe ako bratia rímskokatolíci, akurát nemáme sochu, ale máme takýto obraz Pána Ježiša, ktorý je umučený. Boží hrob je vyzdobený, sú tam kvety, môžu byť sviečky. Akurát u nás nie je taký zvyk dávať Eucharistiu do Božieho hrobu. Tá je u nás stále na oltári.“
Je aj slávenie Veľkej soboty niečím špecifické?
„Veľká sobota je typická tým, že ráno sa slávi Jeruzalemská utiereň. To sú ranné modlitby, v ktorých sa rozjíma o tom, ako Ježiš zostupuje do podsvetia, čo všetko pre nás podstúpil a ako Božia Matka pociťuje ten plač a prežíva bolesť nad tým všetkým, čo sa stalo. Už tam zaznievajú také predzvesti vzkriesenia, ako o chvíľu Ježiš vstane z mŕtvych. Večer sa tiež slávi liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou, podobne ako vo štvrtok. Akurát sa číta pätnásť starozákonných čítaní, ktoré nás sprevádzajú od stvorenia sveta, cez Exodus až k prorokom ohlasujúcim prichádzajúcu spásu. Kňaz sa z bordových rúch prezlieka do bielych, čo je predzvesťou zmŕtvychvstania.
Ako slávite Veľkú nedeľu?
„Veľkonočná nedeľa je najkrajším dňom pre nás kresťanov, keďže oslavujeme Zmŕtvychvstalého, ktorý prichádza, aby zničil hriech a daroval nám nový život. V nedeľu Paschy skoro ráno, niekedy o 3.00 až 4.00 hod. ráno ľudia sa schádzajú do chrámu, kedy však nevchádzajú dnu do chrámu, ale robí sa sprievod okolo chrámu. Ľudia za spevu prichádzajú pred dvere a kňaz za prvého spevu Kristus slávne vstal z mŕtvych s krížom búcha po dverách a s krížom otvorí dvere. To je krásnym symbolom toho, ako Pán Ježiš zlomil brány podsvetia, tak vtedy symbolicky kňaz otvára brány chrámu a všetci veriaci aj s kňazom vstupujú do rozsvieteného chrámu, kedy za vône kadidla a paschálnych spevov slávime zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Následne zvykne byť slávnostná liturgia, ktorá je typická tým, že sa tam číta začiatok Jánovho evanjelia Na počiatku bolo slovo a to evanjelium sa číta vo viacerých jazykoch, slovensky, hebrejsky, grécky a cirkevnoslovansky. To je symbolom toho, že táto radostná zvesť vzkriesenia sa ohlasuje celému svetu. Potom je posvätenie košíkov a radosť zo sviatočného dňa.“
Aké tradície sú spojené so slávením Veľkej noci?
„Hlavnou tradíciou je zúčastňovať sa liturgických slávení. Aj manželka mi hovorila, že odmala to bolo tradičné pre ňu, aj pre mňa zúčastňovať sa všetkých týchto slávení. Sú to výnimočné udalosti, ktoré dávajú týmto dňom iný duchovný rozmer. Druhou tradíciou je, že na sviatky sa stále schádza rodina. Človek nikdy neslávi tieto sviatky sám. Typickým znakom je paschálny košík, ktorý je aj pre východ veľmi typický. Ten sa u nás svätí väčšinou v nedeľu ráno. Košík u nás obsahoval pasku, biely koláč pečený doma, hrudka, to je syr s vajíčkami, u nás na slano, v iných častiach východného Slovenska aj na sladko, niektorí ľudia ho volajú syrok. Ďalej sa dáva klasicky klobása, údené mäso, šunka, u nás sa volá šoudrina. Samozrejme, vajíčka na tvrdo, maslo, cvikla, soľ, chren, niekde aj bábovka. Zvykom je aj nič z toho, čo ostane, nevyhadzovať do koša. Moji rodičia to robili tak, že čo sa zvýšilo, buď spálili, alebo dali to domácim zvieratám, aby sa tak vzdala úcta posväteným jedlám. Štvrtou tradíciou je, samozrejme, vo Svetlý pondelok olievačka, ktorá však v dnešnej dobe nemá len folklórny ráz ako kedysi, že sa stretnú chlapci, idú s harmonikou. Ja som si všimol v poslednom čase, že je to skôr takého súkromného rázu, kedy sa Svetlý pondelok spája s takou symbolickou olievačkou a návštevou rodín.“
Pred dvoma mesiacmi sa vám narodil syn Miško. Ako slávite Veľkú noc ako novokňaz, manžel a otec rodiny?
„Prvým je profesionálny, liturgický, kedy ako kňaz často predsedám modlitbám v chráme a modlím sa spolu s ľuďmi. Druhý spôsob je klasický, rodinný. Moja rodina nie je ničím iná ako rodina ostatných ľudí. Oba spôsoby sú úzko prepojené. My s manželkou máme taký dohovor, že ona pochádza od Bardejova, z dedinky Hrabské a ja zasa od Vranova nad Topľou z dediny Michalok a my sme sa dohodli, že nakoľko sme z iných krajov, tak budeme naše veľkonočné aj vianočné obrady prepájať. Niečo berieme z manželkinho kraja, niečo z môjho a takto si vytvárame vlastný kolorit Paschy Veľkej noci.“
Čo prajete čitateľom k Veľkej noci?
„Všetkým prajem, aby prežili pokojné a milostiplné veľkonočné sviatky, aby ste si oddýchli, aby ste prijali podľa možností aj z tých Božích milostí, čo nám Pán Boh dáva. Nech naozaj tieto dni sa stanú aj rodinným putom pre vás všetkých, aby ste sa potom modli odraziť ďalej do ďalšieho pokračovania roka.“
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ