Prečítajte si sviatočný rozhovor.
Vianoce sú pre väčšinu z nás zaslúženým oddychom. Aspoň na chvíľu sa zastavil kolotoč povinností. Mnohí však majú aj dnes službu či naplno pracujú. Medzi nimi sú aj duchovní a zasvätení, ktorí práve cez sviatky majú plné ruky práce. Jedným z nich je aj gréckokatolícky kňaz Miroslav Hamarčák, ktorý si zaspomínal na Vianoce v detstve:
„Spomínam si na to, že v detstve som sa najviac ako každé jedno dieťa tešil na ten moment, kedy otec alebo mama pri štedrovečernom stole zazvonia a príde chvíľa, kedy budem môcť ísť pod vianočný stromček a pozrieť si, čo som dostal a možno tak zreflektovať to, či som bol dobrý a poslušný celý rok a či ten darček skutočne Ježiško trafil taký, aký som túžil.“
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc veriacej rodiny je ich liturgické slávenie. Miroslav Hamarčák, ktorého mnohí poznajú vďaka profilu Eastpriest, vyrastal vo Svidníku. V tamojšej farnosti už od útleho detstva miništroval. Po bohoslužbách spoločne s rodinou zasadli k štedrovečernému stolu:
„Na tom stole nechýbali tradičné špeciality, ktoré, myslím si, že ctia stôl každej jednej slovenskej rodiny. U nás bol taký zvyk a možno, ak to môžem vypichnúť, keďže ja som veľký milovník jedla, mám aj to také štedrovečerné must have, teda jedlo, ktoré proste tam musí byť a ktoré je pre mňa synonymom Vianoc, a to sú pirohy s tvarohom naslano. A toto keď mám, tak vtedy sú Vianoce. Možno by ste čakali, že poviem kapor a šalát alebo kapustnica, ale pre mňa sú práve pirohy s tvarohom naslano vôňou Vianoc.“
Kresťania si v tieto dni pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Na Vianoce by sme sa mali preto aj stíšiť a v pokoji prežiť tento výnimočný moment, čo potvrdil aj Miroslav Hamarčák:
„Od útleho detstva ako malý chlapec si spomínam, že tá najdôležitejšia príprava, a to teraz nechcem, aby vyznelo ako klišé, ale vždy k tomu smerovala aj výchova našich rodičov, bola príprava našich sŕdc, aby sme jednoducho uzatvorili mnohé veci, ktoré kdesi tak na pozadí našich životov bežali, aby sme neboli ničím rušení v tom čase a zároveň, aby sme možno aj odstránili zo srdca to, čím často vie byť rušené naše vnútro, teda každý jeden hriech práve skrze vianočnú spoveď.“
Miroslav Hamarčák aktuálne pôsobí v Staškovciach. Zároveň je manželom a otcom troch detí. Ako nám s úsmevom priznal, Vianoce sú u nich „bojové“, keďže kňazi majú v tomto období množstvo povinností vrátane bohoslužieb či spovedania:
„Teraz to je v našej rodine veľmi akčné, keďže máme tri malé deti. Najstaršia je Majka, ktorá má šesť rokov a Downov syndróm a potom ide trojročný Jonáško a rok a pol má naša najmladšia dcéra Terezka. Je to dosť boj, aby popri tom liturgickom slávení manželka udržala štedrovečerný stôl v neporušenom, nepokrvanom stave, aby nejakým spôsobom sme to celé vypočítali aj s tými obedňajšími spánkami, aby sme všetci boli v relatívnom pokoji a v pohode a neboli vynervovaní z toho všetkého.“
Samozrejme, aj rodina gréckokatolíckeho kňaza prežíva Vianoce spoločne a večer dokonca vo dvojici.
„Najviac to teraz prežívam s manželkou práve vo chvíli, keď už je po štedrej večeri a už pomaly, ale isto deti rozbalili darčeky, vytešili sa a sú uložené vo svojich postieľkach. My tak zídeme dolu a potom po večeri je čas, že si vydýchneme a pozeráme na svetlo vianočného stromčeka a len tak si užívame, že sme spolu a že nám nič nechýba,“ dodal Miroslav Hamarčák.
Vianoce kresťanov nie sú len o bohoslužbách. Farníci v Staškovciach sa podľa ich kňaza stretnú zajtra (25.12.) v chráme na detskej besiedke a po nej pri dobrom punči oslávia narodenie Ježiša Krista:
„Vianočné sviatky v kruhu veriacich prežívame práve najintenzívnejšie na liturgickom slávení, kedy sa stretávame všetci spolu pri betleheme, kde sa malý Ježiško narodil a či už spevmi vianočných kolied, alebo nádhernými obradmi východnej cirkvi sa ako keby stávame mudrcmi, ktorí cestujú, bádajú, ktorí sa prenášajú do minulosti, ktorá je ale nie minulosťou, ale stálou prítomnosťou. Toto je možno štedrovečerný stôl, ktorý intenzívne prežívame vo farnosti, teda to liturgické slávenie.“
Mnohí hovoria, že Vianoce nie sú o darčekoch, ale o tom, aby bola rodina spolu. Miroslav Hamarčák však tvrdí opak:
„V našej rodine sa deti snažíme naučiť na darčeky, že je to niečo, čo patrí k Vianociam, môžu si niečo priať, môžu mať svoje sny, môžu mať svoje túžby, ktoré sa my ako ich rodičia snažíme v tom celom zrealizovať v spolupráci, samozrejme, s Ježiškom. Jednoducho v tom celom kdesi sa ich snažíme naučiť, aby sa fokusovali na ten najväčší dar, ktorý sa spája práve s Vianocami, a to je to, že sa nám narodil Spasiteľ. Skrze Spasiteľa môžeme žiť večný život, ak mu otvoríme svoje srdce. A toto prajem každému, kto chce byť takým mudrcom a chce hľadať pravdu. Kto chce hľadať Spasiteľa, určite sa mu on dá nájsť. A verím tomu, že už aj tieto Vianoce.“