Kritizoval pápežov, bol za ženy a laikov v cirkvi. Vatikán mu zakázal učiť. Zomrel Hans Küng

EurópaZaujímavosti

Som pripravený, žil som sedem životov. Nepociťujem smútok nad svojou starobou a nedržím sa kŕčovito mladosti. Nechcem prepásť ten správny okamih, povedal Hans Küng, keď mal 80 rokov. Dožil sa 93.

Foto
Švajčiarsky teológ, kritik a mysliteľ Hans Küng / Flickr/Archive

Keď som sa pred siedmimi rokmi – pár mesiacov potom, čo na pápežský stolec zasadol Jorge Mario Bergoglio – v nemenovanom východoslovenskom meste pýtal na nového pápeža, dekan rímskokatolíckej cirkvi mi s chladnou tvárou, pološeptom povedal slová, ktoré si budem pamätať do konca života.

„Takých pápežov tu už bolo. Viete, cirkev je tu už dvetisíc rokov. Cirkev je silná. Prežila a prečkala všetko. Prežije aj tohto pápeža. Ale to tam nepíšte.“

Po rokoch si stále viac uvedmoujem, že presne toto definuje minimálne časť cirkvi na Slovensku. Starobylosť, sebavedomie, arogancia, kontinuita, uzavretosť. Presne to kritizoval Hans Küng. Uznávaný švajčiarsky katolícky teológ, brilantný mysliteľ a kritik Vatikánu zomrel tento týždeň.

Foto
Hans Küng pôsobil dlhé roky ako profesor na univerzite v nemeckom Tübingene / Flickr/Archive

Neobvyklý, nepochopiteľný

Keď v marci 2013 prišiel do Vatikánu nový pápež František, Hans Küng práve dokončil svoju štvrtú knihu s titulom Ježiš. Napísal ich viac ako šesťdesiat.

„Je potrebné sa zamyslieť nad tým, čím to je, že po páde toľkých bohov v minulom storočí je zjavné, že ten, ktorý stroskotal na svojich nepriateľoch, ten, ktorý bol po celú dobu svojimi vyznávačmi stále znova zradzovaný, je pre nespočetné množstvo ľudí ešte stále najvýraznejšou osobou dlhých ľudských dejín. Pritom v mnohých ohľadoch neobvyklý a nepochopiteľný,“ píše Hans Küng v úvode tejto knihy.  

„Je nádejou pre revolucionárov aj evolucionistov. Fascinuje intelektuálov aj antiintelektuálov. Vyzýva schopných aj neschopných. Pre teológov, ale aj pre ateistov je stále novým podnetom pre myslenie. Pre cirkvi by mal byť príležitosťou ku kritickému sebaspytovaniu. Či sú iba jeho náhrobkom, alebo  jeho živými svedkami,“ dodáva Küng.

 

Foto
Požadoval zrušenie kňazského celibátu, prijatie žien do kňazstva a posilnenie postavenia laikov v cirkvi / Flickr/Archive

Za ženy a laikov

Küng bol považovaný za jedného z najväčších reformných mysliteľov katolíckej cirkvi. 

„Prišli sme o vizionárskeho osnovateľa spravodlivejšieho a mierumilovnejšieho sveta a o charizmatického, ľudsky pôsobivého zakladateľa sekulárnej nadácie. Bolo a je pre mňa obrovskou cťou, že môžem pokračovať v jeho práci,“ povedal predseda neziskovej nadácie Svetový étos (Stiftung Weltethos) Eberhard Stilz.

Jeho požiadavky ako zrušenie kňazského celibátu, prijatie žien do kňazstva alebo posilnenie postavenia laikov – svetských príslušníkov cirkvi z neho spravili priekopníka pre mnohých reformných katolíkov. Profesor teológie v Tübingene vo svojich knihách a prednáškach podporoval dialóg medzi svetovými náboženstvami. V uplynulých rokoch sa zo zdravotných dôvodov čoraz menej objavoval na verejnosti. Okrem iného ho sužovala Parkinsonova choroba.

 

Človek nemusí utrpenie prijímať bez odporu. Môže sa brániť a protestovať. Vzbúriť sa proti Bohu, ktorý sa mu zdá byť krutý, podlý a ľstivý. Aj Jób nakoniec prostredníctvom týchto skúšok k nemu nájde znovu cestu späť. (Hans Küng)

Foto
Hans Küng bol jedným z významných teológov, ktorí ovplyvnili II. vatikánsky koncil. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Zakázali mu učiť

V rokoch 1960 až 1996 sa Hans Küng významne podieľal na podobe katolíckej cirkvi. Bol jedným z významných teológov, ktorí ovplyvnili II. vatikánsky koncil. Viaceré jeho knihy sa stali bestsellermi. Rodený Švajčiar sa angažoval aj v oblasti medzináboženského dialógu, hlavne prostredníctvom svojho projektu a nadácie Svetový étos.

Küng vyštudoval filozofiu a teológiu na Pápežskej univerzite v Ríme. V roku 1954 ho vysvätili za kňaza, koncom 50. rokov minulého storočia pôsobil ako kňaz v Hofkirche vo švajčiarskom Lucerne. Od roku 1960 do roku 1996 pracoval ako profesor na Eberhard Karls Universität Tübingen.

Na jeho návrh prišiel v roku 1966 na univerzitu v Tübingene pracovať aj Joseph Ratzinger, s ktorým sa Küng onedlho názorovo rozišiel. Neskôr bol aj výrazným kritikom jeho pápežského pontifikátu, nástup pápeža Františka však s radosťou privítal. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier ho označil za brilantného mysliteľa.

V roku 1980 mu na základe výnosu Kongregácie pre náuku viery schváleného pápežom Jánom Pavlom II. nemecká biskupská konferencia odobrala jeho kanonickú misiu. Cirkevné učiteľské oprávnenie (misio canonica – povolenie vyučovať katolícku teológiu).

Okrem iného aj kvôli tomu, že spochybňoval pápežskú neomylnosť. Musel začať vyučovať ekumenickú teológiu. V rozhovore pre časopis Getsemany uviedol, že je zástancom reformy cirkvi, nie revolucionárom a že neznáša, keď ho označujú za cirkevného buriča.

Foto
Hans Küng napísal viac ako 60 kníh, desiatky esejí a článkov. Bol zástancom modernizácie katolíckej cirkvi. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

V ľuďoch, s ľuďmi, medzi nimi

V dnes už legendárnom rozhovore s provokatívnym nemeckým novinárom Arno Luikom sa Küng zdôveruje, že píše hlavne pre ľudí, ktorí hľadajú, pre hľadajúcich. Že sa proti svojej vôli stal akýmsi hovorcom opozície voči pápežovi. Predpovedá v ňom, že vatikánska politika skončí fiaskom.

80-ročný Hans Küng v rozhovore definuje vieru v súlade s novozákonnou citáciou z listu Židom: „Viera je pevné zotrvanie v tom, v čo dúfame, je to presvedčenie o veciach, ktoré nevidíme.“ O Bohu a utrpení hovorí:

„Boh je duch, ktorý pôsobí v ľuďoch, s ľuďmi a medzi nimi. Ale rešpektuje ich slobodu. A táto sloboda nevyhnutne zahŕňa aj zlo. Trpiaci človek sa nemôže dopátrať tajomstva stvoriteľa a jeho zámeru pre svet.“

„Utrpenie, obrovské a nezmyselné utrpenie – individuálne rovnako ako aj kolektívne – nie je možné teoreticky pochopiť. Prinajlepšom sa dá prakticky zvládnuť. Židia aj kresťania majú pred očami starozákonnú postavu Jóba ako príklad nesmierneho utrpenia. Tento nevinný muž stratí úplne všetko. Svoj majetok, svoju rodinu, svoje zdravie a stane sa žobrákom. Postihne ho malomocenstvo, lepra. Sťažuje sa na Boha a odmieta všetky argumenty hovoriace v jeho prospech.“

„Tým sa ale ukazuje, že človek nemusí utrpenie prijímať bez odporu. Môže sa brániť, protestovať, vzbúriť sa proti Bohu, ktorý sa mu zdá byť krutý, podlý a ľstivý. A Jób nakoniec prostredníctvom týchto skúšok nájde znovu cestu späť k Bohu,“ vysvetľuje Küng.

Foto
Hans Küng zomrel vo veku 93 rokov v svojom dome v spánku / Flickr/Archive

Smrť ako premiéra

Hans Küng sa narodil 19. marca 1928. Patril medzi najvýznamnejších a najkontroverznejších predstaviteľov liberálneho katolicizmu. Otvorene sa hlási k myšlienke svetového étosu a medzináboženskej tolerancie.

Kritikou dogmy pápežskej neomylnosti v knihe Unfehlbar? Eine Anfrage (Neomylný? Žiadosť) začína v roku 1970 jeho nekompromisná kritika vládnucich katolíckych cirkevných kruhov a cirkevného tradicionalizmu.    

Za príčinu moderného úpadku katolíckej cirkvi považuje Küng obhajobu jej tradičného učenia, uzavretosť a neschopnosť konštruktívne reagovať na nové spoločenské fenomény a myšlienkové prúdy.

Otvorene kritizoval pápežov Jána Pavla II. aj Benedikta XVI. Pápeža Františka naopak označil za muža, v ktorom je nádej  a vyslovil myšlienku, že bude pokračovať v súlade s myšlienkou Druhého vatikánskeho koncilu a nebude pokračovať v línii dvoch pápežov Poľska a Nemecka.    

Niekedy sa ma ľudia pýtajú, hovorí Hans Küng v jednej z odpovedí novinárovi Arno Luikovi: „Ak by ste si mohli vybrať, ako by ste najradšej zomreli?“ Na to s úsmevom odpovedám: „Na služobnej ceste!“  

A v poslednom čase k tomu pridávam: „V žiadnom prípade nie v starobinci. Nechcem prepásť ten správny okamih. Chcem zomrieť pri vedomí. Smrť je pre každého človeka premiéra. A ja verím vo večný život.“

Hans Küng zomrel v utorok 6. apríla vo veku 93 rokov. V pokoji v spánku vo svojom dome.

Komentáre