Tragická udalosť si vtedy vyžiadala 140-tisíc obetí.
V Japonsku dnes uplynulo 81 rokov od zhodenia americkej atómovej bomby na mesto Hirošima. Na spomienkovej ceremónii v tamojšom Parku mieru sa zúčastnilo približne 50-tisíc ľudí vrátane zástupcov 120 štátov. Zosnulých 140-tisíc ľudí si o 8.15 hod. miestneho času uctili minútou ticha. Práve v tomto čase – 6. augusta 1945 totiž americký bombardér B-29 zhodil atómovú bombu Little Boy na mesto.
Druhá atómová bomba Fat Man o tri dni neskôr v meste Nagasaki zabila ďalších 70-tisíc ľudí. Japonsko kapitulovalo 15. augusta, čím sa skončila druhá svetová vojna a takmer polstoročná agresia Japonska v Ázii. Starosta Hirošimy Kazumi Macui pri tejto príležitosti kritizoval svetové veľmoci pre vedenie vojen a vyzval ich, aby prestali obhajovať držbu jadrových zbraní ako metódu odstrašovania:
„Zľahčovanie neľudskosti jadrových zbraní a akceptovanie použitia sily na dosiahnutie vlastného blahobytu so sebou nesie riziko cyklov násilných odvetných akcií, ktoré by nakoniec mohli viesť k ďalšej Hirošime alebo Nagasaki.“
Príliš veľa politických lídrov podľa Macuia stále považuje jadrové odstrašovanie za realistický prístup a legitimizuje násilie, čím sa „myšlienka sveta bez jadrových zbraní ďalej vzďaľuje“.
Ľudia, ktorí prežili atómový výbuch majú pri tom celoživotné následky, ktoré spôsobilo práve extrémne ožiarenie. 91-tisíc ľudí ľudí po atómových útokoch je stále nažive a majú nárok na štátnu podporu. Kritici však poukazujú na to, že táto podpora sa netýka ľudí zasiahnutých nukleárnym spadom mimo územia oboch miest.
Na spomienkovej ceremónii sa po prvýkrát od vymenovania do funkcie v októbri minulého roka zúčastnila aj japonská premiérka Sanae Takaičiová. V prejave povedala, že bude pristupovať „realisticky“ k presadzovaniu myšlienky sveta, v ktorom nebudú jadrové zbrane nikdy použité. Takaičiovej vláda však podporuje ideu jadrového odstrašenia a objavujú sa špekulácie, že by mohla pri prijímaní nových bezpečnostných a obranných dokumentov zrušiť jeden z troch japonských povojnových princípov, a to zákaz cudzích jadrových zbraní na japonskom území.
Japonsko je pod ochranou amerického jadrového arzenálu. Tokio preto odmieta podpísať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a ani sa nezúčastňuje na zasadnutiach zmluvných strán ako pozorovateľ.
Zdroj: TASR