Začiatkom 19. storočia sa v Košiciach postupne začína rozvíjať priemysel. Vzniká viacero dielní, ktoré kládli základ továrenského priemyslu. V 40. rokoch vznikajú prvé továrne, medzi ktorými bola aj klincovňa a o nej bude náš dnešný článok.
V Košiciach spočiatku chýbali železiarne a nefungovali tu ani železiarske podniky priemyselného charakteru. V okolí boli menšie železiarne, napríklad v Myslave, Jasove, ale obe skončili výrobu a dlhšie fungovala železiareň v Košických Hámroch. Prvý železiarsky podnik, továreň na výrobu klincov, v Čermeľskom údolí založila akciová spoločnosť pod vedením známych košických podnikateľov – Kollmannom, Laszgallnerom a Fiedlerom. Išlo vôbec o prvú továreň na klince v Uhorsku. Rozvoju tohto podniku výrazne napomohlo, že jeho vedením bol v polovici 50. rokov poverený Rakúšan Ignác Bauer, ktorý sa zameral na výrobu šindľových a latových klincov. Produkcia bola pomerne veľká, dokázala pokryť väčšinu potrieb Horného Uhorska a svoje miesto si našli výrobky aj na budapeštianskom trhu.
„Jedným z našich pozoruhodných odvetví je výroba klincov, ktorých majstrov poznajú v mnohých regiónoch našej krajiny ako vo vyhniach sediacich cigánov na okraji dedín. Jedným z hlavných výrobných miest tohto ziskového odvetvia, ktoré pokrýva každodenné potreby a je spojené s vysokou spotrebou, je u nás továreň v Košiciach, ktorej vonkajšie a vnútorné priestory sú znázornené na obrázkoch. Táto továreň sa nachádza pol hodiny od Košíc, v Čermeľskom údolí, pozdĺž cesty vedúcej na Spiš. Bola založená v roku 1846, jeho zakladateľmi boli občania Košíc, ktorí sa za týmto účelom pridali do spolku a ktorí majú na smerovaní mesta mnohé ďalšie zásluhy.
Toto spojenie finančnej intelektuálnej sily malo blahodarný vplyv na skrášlenie a pozdvihnutie Košíc aj v iných ohľadoch; takto vznikol tamojší cukrovar, huty železa v Myslave, sporiteľňa atď. V prvých rokoch sa fabrika na výrobu klincov musela vysporiadať s mnohými prekážkami a ťažkosťami a súčasný rozkvet dosiahla až po ich prekonaní. Vyrábajú sa tu všetky druhy železných klincov, ktoré sa využívajú v oblasti priemyslu a remesiel. Dá sa povedať, že ide o prvú a jedinú výrobňu líšt a klincov v Maďarsku. Produkty továrne smerujú väčšinou do Transylvánie a Haliča; najväčšie množstvo sa prepravuje do týchto provincií. Továreň získava svoju hnaciu silu z vody Čermeľského potoka, ktorý tečie vedľa; táto voda sa využíva aj pre potreby píly a papierne v tejto doline. V novších časoch prevádzková sila tejto továrne veľmi vzrástla tým, že k nej bola pripojená veľká zámočnícka dielňa, v ktorej sa vyrábajú vo veľkom množstve a rozmanitosti kľučky na okná a dvere, visiace zámky, pánty atď. Okrem toho tu bolo v minulom roku zriadené aj humno; v tom vyrábajú kostnú múčku, ktorá sa tu s najväčším úspechom používa na hnojenie veľkých repných polí cukrovaru. Takto jedno odvetvie vytvára druhé a rozumný manažment prináša ovocie z investovaného materiálneho a intelektuálneho úsilia.“ Vasárnapi Ujság, 22. marec 1863
Úspešná malá košická továreň bola dobrým príkladom pre ďalších podnikateľov a v krátkom období vznikajú v krajine ďalšie továrne na výrobu klincov. A tak začiatkom 70. rokov 19. storočia bolo len v susednej Gemerskej župe 7 takýchto podnikov.
S rozšírením konkurencie musela aj košická prevádzka zvyšovať rozmanitosť produktov. Po zmodernizovaní továrne J. Bauerom st. sa tu začalo spracovávať železo pre budovanie železničných tratí. Postupne sa rozšírila produkcia aj na výrobu klampiarskeho sortimentu a zámočníckych potrieb. V továrni na klince sa vyrábali aj jednoduchšie poľnohospodárske stroje. Vyrábali sa tam aj rezačky repy a iné potrebné, no výrobne nenáročné stroje do gazdovstiev až do roku 1866. V danom roku sa továreň na klince premenovala na Čermeľskú továreň na poľnohospodárske stroje. O tri roky sa stal členom spoločnosti výrobca poľnohospodárskych strojov v Prešove E. Benczúr. Aj táto továreň používala na pohon sústruhov, brúsiek, vŕtačiek a iných strojov vodu a koleso ako pred stáročiami mlyny na pílenie dreva na dosky, fošny, trámy. Vodné koleso malo výkon 12 HP (konských síl) a okrem obrábacích strojov dodávalo energiu i piatim kováčskym vyhniam a píle. Z továrne vychádzali naozajstné poľnohospodárske stroje ako ručné mláťačky, čističky obilia, pluky, sejačky, odzrňovače kukurice, brány (na bránenie polí) a valce potrebné po sejbe.
S výstavbou železníc zaplavili krajinu výrobky rakúskeho priemyslu a spomínané klincovne v Košiciach a na Gemeri postupne zanikali. V Košiciach sa klince prestali vyrábať v roku 1871, rovnako aj klampiarsky sortiment. Fabrika napriek tomu ešte pokračovala vo výrobe iného sortimentu, ale v roku 1873 ju postihli finančné straty v dôsledku menového krachu vo Viedni. Roky 1872 – 1874 boli veľmi stratové a účastinná spoločnosť nemala záujem investovať. Továreň odkúpila Müllerova strojáreň a zlieváreň na Prešovskej ulici ešte v roku 1872, zmodernizovala ju, ale úpadok bol taký, že účastinná spoločnosť predala Müllerove dielne na Prešovskej Fleicherovi a Schürgerovi, ktorí boli majiteľmi skladu železiarskych výrobkov Čermeľskej továrne na poľnohospodárske stroje. Fleischer dielne prenajal a po ďalších zmenách nakoniec v roku 1879 prevzal dielne pod svoje vedenie a založil obchodnú spoločnosť Strojáreň a zlieváreň Fleischer a spol. To boli začiatky strojárskeho priemyselného podnikania, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcom článku.
Autor: HistoricKE