Príkladom postupnej premeny remesla a obchodu v priemyselnú výrobu slúžil mydlársky podnik Pocsatkovcov. V polovici 19. storočia bolo v Košiciach dvanásť mydlárov. Najznámejší boli práve Pocsatkovci, ktorí viedli podnik U Benátčana, v dome na Hlavnej ulici č. 42.
Pocsatkovci boli najvýznamnejšou rodinou v tomto obore, už v roku 1788 Mátyas (Matej) začal pracovať ako mydlársky majster. Karol Pocsatko bol úspešný podnikateľ, vypracoval sa na revízora Rakúsko-uhorskej banky. Po jeho smrti v roku 1885 prevzal podnik syn Alexander, ktorý začal spolupracovať s J. Hajdum, v tom čase už tiež úspešným košickým mydlárom. Koncom storočia sa z pôvodných konkurentov stali spoločníci, ktorí v roku 1897 postavili továrničku na mydlo pri bitúnku v južnej časti mesta (dnes ulica Pri bitúnku).
Továreň sa znova rozrastá spojením s Viliamom Friedmannom, ktorý mal pôvodne samostatnú továreň na mydlo na Moldavskej ceste, a tak vzniká Hornouhorská továreň na mydlo bratia Pocsatkovci a Friedmann. Po počiatočných ťažkostiach sa továreň vypracovala na popredného producenta tohto druhu v Uhorsku. Výbavou továrne boli parný kotol, parný stroj (6 koní), stroje na výrobu mydla a sviečok. Počet zamestnancov sa pohyboval približne medzi 40 – 50 robotníkov, z toho väčšinu tvorili ženy. Ročne produkcia dosahovala skoro 20 ton. Sortiment výroby boli rôzne druhy mydla – domáce pracie, mazľavé, na holenie, zdravotné, sviečky parafínové, stearínové, lojové, loj pre farmaceutické účely a bez kyseliny na mazanie strojov, parafínový škrob, tiež rôzne suroviny k výrobe krémov na čistenie topánok, výbušniny a zápalné látky.
Dlhoročné odborné skúsenosti zakladateľov umožnili, že mydlo na pranie, sviečky a pracie prášky štandardnej kvality vyrábané spoločnosťou sa čoskoro rozšírili a stali sa všeobecne známymi. Výrobky továrne sa postupne stáli známymi pod značkou Polio. Takmer polovicu produkcie vyvážal podnik do Rakúska a Nemecka. Vlastnú predajňu mali v dome na Hlavnej 42.
„Lacné pranie s POLIO! Mydlový výťažok POLIO Vám ušetrí peniaze. Pracie mydlo či rôzne prostriedky na bielenie už nebudete musieť kupovať osobitne! Sú Vám zbytočné! Naše mydlo POLIO najlepšie vyčistí všetky druhy tvrdých plôch, ako sú steny, drevené podlahy, železný riad, drevené nádoby, schodiská, kúpeľne. Najúčinnejší spôsob dezinfekcie, a to všetko bez pridania solí či iných mydiel! Mydlo POLIO je dostupné vo všetkých predajniach mesta. Vyrába: Hornouhorská továreň na mydlo bratia Pocsatko a Friedmann (maď. Felsőmagyarországi Szappangyár Pocsatko Testvérek és Friedmann Kassa).“ Kassai Hirlap 10. júl 1918
V roku 1928, po smrti člena spoločnosti a odstúpení ďalšieho, zmenila továreň názov na Polio Friedman és Társa. V ťažkých 20. rokoch sa práve vďaka cieľavedomému technicko-obchodnému vedeniu spoločnosti presadila značka v konkurencii vyspelého českého priemyslu a udržala si dôveru zákazníkov.
Nešťastný osud zasiahol továreň počas oslobodzovacích bojov v januári 1945.
„Dňa 18. januára 1945 počas oslobodzovania, približne o 10. hodine pred obedom vbehol do našej záhrady nemecký vojak a po nemecky kričal, že fabrika bude kaput a kryl sa za múr domu susedovcov. Naša mamka nám to preložila, lebo vedela po nemecky a všetci štyria sme sa rýchlo schovali do úkrytu. Asi o päť minút nato fabrika naozaj vyletela do vzduchu. Stála od nás asi 450 m oproti cintorínu. K nám dopadlo len pár malých kamienkov, ktoré našťastie nikomu neublížili. Keď sa po výbuchu všetko utíšilo, nemecký vojak s úžasom zakričal, že komín stojí.“ Spomienky Mikuláša Rychvalského, Korzár, 25. január 2007
A naozaj, komín továrne do vzduchu nevyletel. Na druhý deň, 20. januára ľudia z blízkeho okolia vošli do zbúranej fabriky na mydlo a snažili sa vziať všetko, čo sa dalo a pritom sa nebáli, že komín, ktorý po výbuchu fabriky ostal stáť, na niekoho spadne.
V roku 1945 boli v Košiciach dve továrne na mydlo. Obe podľa správy Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach o stave priemyslu k 1. decembru 1945 trpeli nedostatkom surovín. Polio sa dala do prevádzky ešte v roku 1945, vďaka obetavej práce robotníkov sa podarilo zachrániť z pätnástich strojov dvanásť. 26. januára 1945 35 robotníkov závodu si zvolilo závodný výbor a uznieslo sa vyžiadať od vojenského veliteľstva povolenie na obnovenie práce. Továreň pod vedením závodnej rady začala pracovať, zaopatrujúc svojimi výrobkami sovietsku armádu. Podnik bol ešte v tom istom roku znárodnený. Za národného správcu bol Slovenskou národnou radou menovaný Ernest Fiala. Produkcia narástla, keď pred vojnou to bolo 35 vagónov (pracieho a toaletného mydla a sviečok), tak krátko po vojne až 200 vagónov, hoci v ňom pracovalo len 50 robotníkov. Dvanásť robotníčok a robotníkov tohto závodu bolo v roku 1947 vyznamenaných. Od 22. decembra 1948 bol závod pridružený k podniku Bratislavské tukové závody, národný podnik Bratislava a odvtedy vystupuje už pod menom Palma.
„V roku 1955 začali zamestnanci závodu uplatňovať Čutkinovu metódu. No i tak ešte v roku 1954 a začiatkom roka 1955 mali ich výrobky slabšiu kvalitu, a preto mali problém s odbytom. V roku 1955 začali uplatňovať vo výrobnom procese chozraščot. Zatiaľ čo pred zavedením tejto metódy sa prekračovali odpady o 100 percent, po štvrťročnej práci podľa chozraščotu sa znížila aj predpísaná norma. Podobne aj v obalovom materiáli, v pomocných surovinách a energii nastáva šetrenie, takže prešiel iba rok a z pasívneho podniku sa stal závod, ktorý vykazuje veľké úspory. Pod vedením závodu i novým riaditeľom, ktorý nastúpil začiatkom roka 1956, stáli nemalé úlohy. Predovšetkým to boli úlohy zvyšovania kvality výroby hlavne pri sortimente toaletné mydlo.“ Hospodársky život 1945 – 1975, I. časť
Avšak napriek počiatočnému povojnovému progresu, podnik podobne ako tabaková továreň či Frankova továreň bol postupne likvidovaný.
Autor: HistoricKE