Najväčšou povojnovou novinkou večerného spoločenského života v Košiciach boli bary. Tie lákali návštevníkov svojím pestrým večerným programom. Okrem koncertov, ktoré boli časté aj u iných druhov pohostinstva, tu často vystupovali artisti, zabávači a tanečníci.
A tak počas jedného večera privítal búrlivý potlesk tanečné vystúpenia polonahých tanečníc, salva smiechu sprevádzala čísla komika a na záver si hostia často spoločne zaspievali s hudobným programom speváka či skupiny. V medzivojnových Košiciach bary ponúkali aj kvalitnú kuchyňu.
Všeobecne môžeme slovom bar označiť zariadenie, kde barman nalieva alebo mixuje alkoholické nápoje. V Európe sa začali otvárať tieto pohostinské zariadenia podľa vzoru z USA. V dobovej tlači sa spomína, že prvý zábavný podnik v Košiciach zriadil Ruda Pik pod názvom Narcis Bar.
Nevedno, kde sa nachádzal, ale istotne vieme, že jeho ďalší bar Rezidence sídlil v roku 1922 na Bethlenovej okružnej 27 (dnes Moyzesova), a tak je možné, že išlo o totožné bary len s inými názvami. Rezidence ponúkal aj prvotriedne jedlá francúzskej kuchyne. Nočnou špecialitou baru boli „výborná drštková a zelená polievka“.
Otváracie hodiny nepochybne lákali hlavne bohémsku klientelu – záverečná bola totiž o štvrtej hodine rannej. V roku 1922 denne koncertovalo do druhej rannej hodiny „pražské duetto“. O rok neskôr sa podnik sťahoval bližšie do centra, na Bielu ulicu, oproti Andrássyho palácu a spomínaný majiteľ ho prevádzkoval už pod novým názvom – Moulin Rouge.
„Majiteľ zábavného podniku Moulin Rouge rozhodol sa následkom prežitých tancov, večierkov, hodov a rôznych programov sriadiť novinku, ktorá iste prekvapí, uspokojí a obveselí každého.“
Takto znela jedna z prvých reklám lákajúcich do podniku. Program pritom začínal o jedenástej hodine večernej, vstup bol voľný a ceny ľudové.
Popredným barom medzivojnových Košíc bol City Bar, ktorý sa nachádzal v priestoroch domu na Mäsiarskej ulici číslo 15 (st. popisné číslo bolo 19). Reštaurácia a kaviareň vysokej úrovne tu bola zriadená už koncom 19. storočia. V roku 1923 sa v týchto priestoroch otvoril spomínaný City Bar v spoločnej prevádzke Abraháma Friedmanna a Leopolda Smetanu.
„Najelegantnejší rodinný zábavný podnik na Slovensku“ – aj takýmto označením bol častovaný v dobových novinových reklamách. Intímne ovzdušie City Baru s tmavozeleným nádychom a kubistickými obrazmi maliara Františka Foltýna bolo svedkom mnohých rušných soaré miestnej spoločnosti. Dvakrát mesačne sa zostavoval nový zábavný program spojený s tancom. Podnik bol často navštevovaný po divadelných predstaveniach. Počas nedelí a sviatkov sa tu podával čaj o piatej a návštevníci si mohli vypočuť hodnotné hudobné predstavenia bez platenia vstupného. Časté boli koncerty jazz bandu ako aj vystúpenia artistiek. 1. apríla 1925 znovu otvára City Bar riaditeľ H. Himelreich veľkomestským programom.
V priebehu novembra 1925 „tančil v City Bare nevyrovnateľný div sveta Garett“. Koncom roka 1927 prevzala City Bar Regína Kertészová. V roku 1929 sa vlastníkom stal akciový pivovar v Litovli, ktorý viedol bar už pod novým názvom Sanatórium litovelského piva. V tom čase tu každý večer vyhrával orchester Jána Kravárika. Následne podnik niesol chvíľu názov Tango a v roku 1931 na tomto mieste otvára Júlia Schottová (Šottová) nočnú kaviareň a vináreň pod názvom Rokoko.
Tretí z barov, ktorý v tomto článku spomenieme, je Casanova bar. Najvčasnejšie zmienky o ňom máme z roku 1927. Nachádzal sa na dnešnej Kováčskej ulici číslo 19. V roku 1930 sa spomína ako najvystrojenejšie miesto pre spoločenskú zábavu v Košiciach. Majitelia angažovali kvalitných umelcov, hosťovali tu aj svetoznámi umelci. Vystúpili napr. fenomenálny tanečník Duci Csengery, Elly Schöbel, sólová tanečníčka berlinskej opery či Asy Derlis, tanečníčka viedenskej opery.
Okrem spomenutých mali svoje bary aj luxusnejšie košické hotely – Schalkház, bar zvaný Tabarin a Európa.
So vznikom barov sa začína šíriť aj nový hudobný žáner zo západu – jazz. Prvé známky jazzu na Slovensku sa viažu k začiatkom 20. rokov 20. storočia. Vtedy sa začal implantovať do populárnej slovenskej hudby. Hlavne jeho swingové podoby. Publikujú sa prvé platne s klasickým americkým jazzom a rovnako sa jazz začína rozširovať po nočných kluboch.
V Košiciach máme zatiaľ najstaršiu zmienku o účinkovaní jazz bandu na „rôzne hudobné nástroje, komické i moderné“ v košickom pohostinstve z roku 1924. Prvé koncerty sa konali práve v bare Moulin Rouge. Ale aj v baroch City Bar na Mäsiarskej, Maxim bar na Hlavnej či v kaviarni Astórii v Andrássyho paláci sa v druhej polovici 20. rokov hrávalo jazzovo a vystúpenia sa tešili veľkej obľube. Z toho je zrejmé, že práve bary mali veľký podiel na tom, že aj miestni mohli spoznať tento nový hudobný žáner.
Medzivojnové Košice dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia sa stali nielen centrom turistického ruchu vo východnej časti novej republiky, ale aj centrom intelektuálnych kruhov a umeleckého diania. Kaviarne i bary boli miestom stretávania sa predstaviteľov košickej inteligencie, z umeleckej sféry to boli osobnosti modernizmu.
So svojou jedinečnou atmosférou boli zároveň aj zdrojom inšpirácie pre maliarov a spisovateľov. Stali sa napr. námetmi obrazov Gejzu Schillera, Juraja Collinásyho, Júliusa Jakobyho či Františka Foltýna.
Autor: HistoricKE