V momente, keď prvoplánový vulgárny hazard ohrozí čo i len jednu rodinu, ak čo len jedno dieťa zostane kvôli blikajúcim citrónikom trpiace, stáva sa tento problém v prvom rade problémom morálnym a etickým. A na tejto úrovni ho treba riešiť.
Takmer presne pred rokom, na tlačovej konferencii 8. októbra 2020 priviedol primátor Jaroslav Polaček na svet košický sen o konci hazardu v meste. Košickí poslanci tento týždeň rozhodli, že hazard sa v meste rušiť nebude. Na štvrtkovom (30.9.) zasadnutí zámer zákazu prevádzkovania hazardných hier na území mesta neschválili.
Vedenie mesta pred rokom reagovalo na novelu zákona o hazardných hrách z marca 2020. Mestám a obciam umožnila priamo zakázať prevádzky hazardných hier na svojom území. Aj bez predošlej petície občanov. Dovtedy to možné nebolo. Ak poslanci chceli hazard zakázať, potrebovali, aby petíciu proti hazardu podpísalo 30 percent obyvateľov. Respektíve 15 percent v Košiciach a Bratislave.
Radnica chcela zámerom upokojiť aj početnú skupinu iniciatív, neziskoviek, tretieho sektora a cirkví roky lobujúcich za zákaz rotujúcich blikajúcich citrónikov a podobných mašiniek v početných herniach v centre mesta aj na sídliskách.
Ak by všetko išlo hladko, výsledkom by od januára 2022 bolo všeobecné záväzné nariadenie (VZN) o zákaze hazardu v meste s reálnou vyhliadkou jeho totálneho zákazu od roku 2027 (vzhľadom na päťročné licencie herní).
Ale zámer je len zámer. Žije si svojím životom. K vecnej diskusii s efektnou koncovkou sa košický parlament nedopracoval ani po roku hazardných obštrukcií. Zastupiteľstvo návrh z programu rokovania buď pravidelne sťahovalo, alebo diskusiu o ňom vždy prerušilo a odložilo. Na minulotýždňovom zastupiteľstve poslanci zámer definitívne pochovali.
Zdôvodňovali to rôzne. Nesystémové riešenie, naháňanie politických bodov, diskriminácia súkromných podnikateľov, platný zákon o hazardných hrách, strata miliónového príjmu do mestskej kasy.
„Výpadok by bol markantný. Ak to je pod kontrolou, generuje to určité finančné prostriedky,“ nechala sa počuť starostka mestskej časti Nad Jazerom, Lenka Kovačevičová.
„Som presvedčená, že s touto témou ešte nekončíme. Mrzí ma, že tomu poslanci nedali šancu na úrovni miestnych zastupiteľstiev,“ komentovala zamietnutie zámeru viceprimátorka Lucia Gurbáľová.
Áno, v roku 2019 predstavovali príjmy z prevádzkovania hazardných hier v Košiciach takmer 1,4 milióna eur. V roku 2020 to bolo 952 tisíc eur (z toho polovicu tvorí Staré Mesto), čo určite nie je ani pre Košice malý peniaz. Ale. Ako na zastupiteľstve trefne podotkol poslanec Ladislav Rovinský: „Je potrebné brať do úvahy aj to, odkiaľ tie peniaze sú.“
A tu je kameň úrazu aj zakopaný pes. Podľa Radoslava Drába z mimovládnej organizácie Úsmev ako dar je dnes na Slovensku približne dvetisíc ohrozených rodín. Na východe je ich viac ako 800. Z toho je z dôvodu závislosti člena rodiny v zložitej životnej situácii viac ako 80 % rodín. Kvôli gamblerstvu trpí v Košickom a Prešovskom kraji takmer 400 takýchto rodín. A to hlavne deti. Patologické hráčstvo dnes predstavuje vážnu psychiatrickú diagnózu s ťažkou prognózou a špirálou patologických dôsledkov.
Viaceré mestá a obce hazard presne kvôli tomuto tragickému sociálnemu fenoménu a jeho negatívnym dopadom už zrušili. Koncom januára tohto roka odhlasovali mestskí poslanci zákaz hazardu v Prešove. Stopku dostali predtým herne a kasína aj v Nitre a Bratislave.
Nehovoriac o desiatkach menších miest a obcí, kde petície proti hazardu podpísali tisícky ľudí. Alebo kde samosprávnych politikov a poslancov omrzelo pozerať sa na to, ako im herne ruinujú najzraniteľnejšiu vrstvu obyvateľstva a rozkladajú rodiny.
Ak sa na vec za slnečného jesenného dňa pozrieme aspoň z výšky Gerlachovského štítu, uvidíme jasný trend. Prvoplánový vulgárny hazard postavený na vyberaní sociálnych dávok a minimálnych miezd z vreciek patologických hráčov, z centier slovenských miest a obcí pomaly, ale isto mizne.
Nie je to preto, že by chcel niekto brániť poctivým biznismenom v podnikaní, prípadne rozvrátiť samosprávu nesystémovými zmenami alebo, nedajbože, škodoradostne odľahčiť mestskú pokladničku. Vôbec nie.
Ako povedal Albert Einstein: „Žiadny problém sa nedá vyriešiť na úrovni myslenia, na ktorej vznikol.“ Je to jednoducho preto, lebo v našej krajine ešte stále vyhráva etika a morálka nad politikou a ekonomikou. A to je tá lepšia správa.
Je veľmi nebezpečné redukovať hazard iba na finančný príjem alebo manifestáciu práva na podnikanie. V momente, keď ohrozí čo i len jednu rodinu, ak čo len jedno dieťa zostane kvôli blikajúcim citrónikom hladné, stáva sa v prvom rade problémom morálnym a etickým. A na tejto úrovni ho potom aj treba riešiť.
Nie, tým, že zakážeme herne, ľudia neprestanú riskovať, gamblovať, hádať sa, biť, piť, fetovať, utekať z domu a opúšťať rodiny. Ani sa v momente nezmenia na vzorných otcov a matky. Obce, mestá a samosprávy by mali mať pripravené aj následné kroky, stratégie a politiky. Od toho tu sú, platené daňovými poplatníkmi. To je ale na ďalší komentár.
Mimochodom, čo by ste urobili na mieste poslanca, ak by ste z mestskej kasy dostali presne tie isté hladné peniaze, ktoré do herne priniesol patologickým hráčstvom trpiaci otec?