Vývoj názvov ulíc nám dáva obraz o vzťahu našich predkov, ale aj súčasníkov k historickým osobnostiam spätými s naším mestom či kľúčovým spoločenským udalostiam, ktoré sa stali súčasťou histórie nášho mesta. Mnohé názvy odzrkadľujú kultúrnospoločenské i geografické postavenie Košíc v minulosti i súčasnosti. Dominantnou ulicou metropoly východu je Hlavná ulica, ktorá sa už v priebehu 13. storočia stala centrálnou ulicou stredovekých Košíc. Vznikla popri starousadlíckej osade obývanej Slovanmi (na mieste dnešnej Kováčskej ulice) a terajšej Alžbetinej, v priestoroch ktorej sa usadili nemeckí kolonisti.
Vytýčená bola ešte pred rokom 1249 a podľa nej sa tvorili trasy ostatných ulíc formujúceho sa mesta. Jej pomenovanie sa spočiatku menilo, o čom svedčia i jej prvotné názvy: Circulus (Okruh), Ring (Rínok), Theatrum (Javisko) a Forum (Námestie). Historicky najstaršie uličné názvy v Košiciach sú latinské a nemecké, čo vyplýva z faktu, že kolonizačné Košice zakladali tesne pred polovicou 13. storočia saskí kolonisti. Od konca stredoveku a príchodu novoveku sa začali objavovať – najprv v písomných, neskôr aj v mapových prameňoch – nemecké a maďarské názvy ulíc.
Zo stredovekých čias sa zachoval i vretenovitý pôdorys Hlavnej ulice. Jej podobu vytváralo rameno Čermeľského potoka, ktoré tieklo do mesta z neďalekej lesnej lokality Čermeľ. Potôčik sa v severnej časti ulice, pred Morovým stĺpom (ten bol postavený neskôr, v roku 1720) rozdvojoval a tiekol od severu pozdĺž Hlavnej ulice a do jedného koryta sa opäť spájal pred Dolnou bránou. Tak vznikol uprostred ulice ostrovček. Na jej centrálnej ploche – ostrove – stávali najdôležitejšie a architektonicky najhodnotnejšie verejné stavby mesta, v oboch jej domoradiach zase najvýznamnejšie paláce a meštianske domy Košíc. Jej voľné priestranstvá slúžili v minulosti ako trhovisko a časť ako centrálny mestský cintorín.
Mesto bolo koncom 13. storočia opevnené hradbami, vytvorilo sa tým vnútorné mesto, právne osobitná sídelná jednotka nazývaná pôvodne po latinsky Praesidium, so štyrmi kvartálmi delenými Hlavnou ulicou severojužne a Mníšskou, Univerzitnou a ulicou Pri Miklušovej väznici východozápadne. Neskôr, po roku 1867, sa východozápadné kvartálne delenie posunulo na úroveň Alžbetinej a Mlynskej ulice a celé mestské centrum bolo premenované po maďarsky na Belváros (v preklade: vnútorné mesto).
Najstaršie zachovalé mapy Košíc pochádzajú z 18. storočia a v nich sa ulica uvádza pod latinským názvom Platea principalis (Hlavná ulica) a neskôr pod nemeckým ekvivalentom Haupt Gasse a maďarským Fő utcza.
Po prechode Košíc pod územnú zvrchovanosť Československej republiky ulica niesla prvýkrát slovenskú podobu názvu – Hlavná ulica. Od 1. januára 1934 však došlo k jej premenovaniu na Štefánikovú ulicu. Po Viedenskej arbitráži (november 1938) sa názov ulice vrátil na pôvodný maďarský – Fő utca, no po vojne opäť nakrátko niesla Štefánikovo meno (1945 – 1948).
V lete roku 1949 bola komunistickými orgánmi premenovaná na Leninovu ulicu, pričom tento názov vydržal až do pádu systému. Večne živý ostáva v spomienkach a našťastie už len v kronikách histórie mesta. 1. júla 1990 bol ulici prinavrátený historický názov – Hlavná ulica.
Osobitné pomenovania získali i jednotlivé časti Hlavnej ulice, ktoré si priblížime v nasledujúcom článku.
Autor: HistoricKE