Malo by sa tak stať v roku 2028.
Prezident Peter Pellegrini sa dnes v Bratislave stretol so svojím náprotivkom z Čiernej Hory Jakovom Milatovičom. Spoločne sa zhodli na tom, že vstup tejto krajiny do Európskej únie (EÚ) v roku 2028 je reálny v prípade, ak to lídri a členské štáty myslia vážne s rozširovaním Únie. Podľa prezidentov by to bol signál pre ostatné štáty, že sa oplatí prechádzať reformami a prístupovým procesom.
„Ak Čierna Hora bude pokračovať v tomto rýchlom tempe otvárania a uzatvárania jednotlivých prístupových kapitol, tak nič nestojí v ceste, aby sme ju v roku 2028 mohli prijať ako plnohodnotného člena za rokovacím stolom,“ vyhlásil Pellegrini.
Čierna Hora sa podľa jej prezidenta v roku 2028 stane 28. členskou krajinou EÚ, keďže je najpokročilejšou kandidátskou krajinou:
„Sme jediná kandidátska krajina, ktorá doposiaľ otvorila všetky rokovacie kapitoly. Z 33 rokovacích kapitol sme už uzavreli 18,“ povedal Milatovič, ktorý dodal, že cieľom je, aby do konca tohto roka uzavreli všetky rokovacie kapitoly a následne ratifikovali prístupovú zmluvu.
Milatovič zdôraznil, že EÚ by tým vyslala signál ďalším krajinám, že reformy sa oplatia a proces rozširovania je živý. Zároveň pripomenul, že zatiaľ posledným štátom, ktorý vstúpil do Únie, bolo Chorvátsko v roku 2013:
„Odvtedy prešlo takmer 15 rokov a existuje veľká skepsa medzi občanmi v kandidátskych krajinách, že rozširovanie EÚ možno ani nie je reálne.“
Ak Únia urobí chybu a spomalí proces prijatia ďalšej členskej krajiny, podľa Pellegriniho tým vyšle negatívny signál celému západnému Balkánu a stratí podporu občanov tohto regiónu pre väčšiu spoločnú Úniu:
„Preto Slovensko v tomto bude zohrávať naozaj významnú úlohu a ako partner a priateľ Čiernej Hory budeme na všetkých možných fórach tlačiť, aby sa proces zdynamizoval a čo najskôr sa zavŕšil úspešným prijatím Čiernej Hory medzi riadne členské krajiny EÚ.“
Pellegrini skonštatoval, že Slovensko nebude pri prístupovom procese podporovať dvojité štandardy alebo skratky na obídenie ostatných štátov stať sa členskou krajinou skôr:
„Čierna Hora je dnes najlepšie pripravená krajina a patrí k frontrunnerom v celom procese, a preto má plné právo. Slovensko bude na strane Čiernej Hory v tomto procese až do úspešného konca.“
Zavŕšenie integračného procesu by podľa Pellegriniho prispelo k posilneniu stability, bezpečnosti a prosperity Európy ako celku. Okrem toho sa posilní aj hospodársky potenciál EÚ a prispeje to k zvýšeniu jej globálnej konkurencieschopnosti. Slovensko je podľa hlavy štátu pripravené Čiernej Hore aj naďalej poskytovať politickú a expertnú pomoc. Milatovič reagoval, že chcú využiť skúsenosti Slovenska v integračnom procese, pri využívaní eurofondov a rôznych európskych projektov či pripravenosť zdravotníctva a vzdelávania.
Slovenský prezident skonštatoval, že spolupráca medzi krajinami dosahuje najvyššiu úroveň. Tá v oblasti hospodárstva ponúka podľa neho priestor na ďalší rast, čo prináša príležitosti na intenzívnejšiu obchodnú výmenu, vzájomné investície či spoločné projekty. Lídri ocenili aj prehlbovanie kontaktov medzi akademickými a vedeckými inštitúciami, dohody medzi Slovenskou akadémiou vied a Čiernohorskou akadémiou vied a umení či medzi univerzitnými pracoviskami.
Hlavy štátov vyzdvihli aj letecké spojenie medzi Slovenskom a Čiernou Horou. Pellegrini považuje rozhodnutie Čiernej hory otvoriť v Bratislave veľvyslanectvo za prejav záujmu o prehlbovanie spoločných vzťahov.
„Vytvárame tým trvalú adresu v Bratislave pre silnejšie politické, hospodárske, kultúrne a vzdelávacie väzby medzi Slovenskom a Čiernou Horou,“ reagoval Milatovič.
Súčasťou programu prezidenta Čiernej Hory je aj stretnutie s premiérom Robertom Ficom, predsedom Národnej rady Richardom Rašim či návšteva Svätého Jura, kde spolu s Pellegrinim vysadia sadenicu tradičnej čiernohorskej odrody viniča Vranac ako symbol priateľstva a vzájomných vzťahov medzi krajinami. Ide o prvú návštevu prezidenta Čiernej Hory na Slovensku od roku 2021.
Zdroj: TASR