O svojho kapitána a lídra tímu prišli po jedinom telefonáte. Hokejisti Spišskej Novej Vsi sa už budú musieť zaobísť bez útočníka Branislava Rapáča, ktorý bol po náleze problému spojeného so srdcom nútený okamžite ukončiť kariéru. Z tímu „rysov“ neodíde, no prilbu si už na hlavu nenasadí. Z produktívneho hráča sa totiž stáva asistent nového trénera Jakuba Petra.
„Je to pre mňa zaujímavá zmena,“ reaguje na zásadnú kariérnu zmenu hokejista v Kristových rokoch. „Každý deň robím niečo nové a tak to zatiaľ vnímam pozitívne. Samozrejme, hokejové návyky ešte pretrvávajú a po príchode na ľad by som si najradšej vystrelil na bránku či zamiešal puk. Pred každým tréningom si napríklad lepím hokejku, aj keď je to už zbytočné.“
Úvahy o prípadnom návrate na ľad sú v tomto prípade zbytočné. Zranené koleno či lakeť sa vyliečiť dajú, Rapáčovi však lekári odhalili vrodený genetický problém spojený s činnosťou srdca. Verdikt doktorov bol nekompromisný – okamžitý zákaz profesionálneho športu.
„Nebolo to jednoduché,“ priznal B. Rapáč. „Od piatich rokov hráte hokej a potom vám niekto počas cesty na prvý tréning zavolá a oznámi takú správu. Zrazu nemôžete robiť to, čo ste robili celý život. Našťastie mám po svojom boku rodinu a blízkych, ktorí ma podporili. Potom som si uvedomil, že sú aj dôležitejšie veci ako hra. S odstupom času som vďačný za to, že som sa o mojom probléme dozvedel a nebudem si ďalej ničiť zdravie. Teraz som už s tým v hlave vyrovnaný.“
Každý člen realizačného tímu má svoju úlohu a v prípade Branislava Rapáča pôjde o prepájanie hráčov s realizačným tímom. „Zvyšní dvaja tréneri sú oveľa skúsenejší a ja sa teraz hlavne učím. Čokoľvek mi dajú urobiť, to s radosťou urobím. Cítim sa ako mladý hráč po príchode do áčka. Treba mať otvorené ústa i uši a vstrebávať každú informáciu.“
Rokovania o novom kontrakte či platových podmienkach v tomto prípade nutné neboli. Rokovať by o nich totiž musel sám so sebou a posun do pozície asistenta trénera tak v praxi prinesie ušetrenie financií pre klub. O trénerstve navyše uvažoval už dlhší čas.
„V predošlých rokoch som párkrát zaskočil vo chvíli, keď nám vypadli tréneri v juniorke či v doraste. Bavilo ma to a mojim plánom teda bolo, že sa raz presuniem do takejto pozície. Pozície v spomínaných kategóriách sme už ale mali pokryté a vzal som teda poslednú pozíciu, na ktorej by sme museli platiť človeka a takto to máme v podstate zadarmo,“ pousmial sa Rapáč, ktorý si už podal prihlášku na štúdium trénerskej licencie. „Aspoň tú základnú si určite urobím. Teraz mám celú sezónu na to, aby som zistil, že trénerstvo je tým, čo chcem robiť. A potom sa rozhodnem, čo bude ďalej.“
Čas na prípadnú rekapituláciu kariéry a usporiadanie domáceho archívu ešte nenastal.
„Nie som na tieto veci a mal som plné ruky práce so skladaním kádra. Tento rok to bolo hlavne v mojej réžii a mal som finálne slovo pri výbere hráčov i trénera. Nezaoberal som sa teda mojou kariérou. Navyše, nebol som veľký hráč ako Marián Hossa či Zdeno Chára. Ja som sa zobudil a ďalší deň ďalej pracoval,“ podotkol skromným tónom Spišiak, ktorý sa dostal zásluhou hokeja do zámoria či českej extraligy. Na Slovensku pôsobil aj v Poprade, Piešťanoch, Nitre, Martine, Košiciach a Slovane, za svoje najkrajšie obdobie však považuje ostatné roky v materskom klube. „Spišská vyčnieva nad všetkým. Tu som zažil najkrajšie kariérne obdobie a ešte viac ako medailu si cením víťazstvo v základnej časti. To bol výsledok deväťmesačnej práce. V play-off vám niekedy odíde forma, či prídu zranenia. Tam sú faktory premenlivé. Ak však vyhráte základnú časť, tak to ukazuje, že ste robili dlhodobo všetko správne.“
Ako začínajúci tréner má pochopiteľne predstavu o štýle, ktorým by sa chcel prezentovať. V tomto smere ho najviac ovplyvnil Peter Draisaitl, ktorý ho viedol počas pôsobenia v Košiciach.
„Najviac ovplyvnil moju hru a pohľad na hokej. Pri ňom som si uvedomil, že hráči môžu dať tímu aj niečo iné ako 50 kanadských bodov a pomôcť dokážu plnením rôznych úloh. Inšpiroval ma, ale to aj iní tréneri. Napríklad Pavel Paukovček mi ukázal, že vytvoriť dobrú partiu a mať správnu chémiu je viac ako pozerať dve hodiny denne videá a analyzovať veci. Oči mi však najviac otvoril spomínaný Draisaitl,“ prezradil Branislav Rapáč. Počas svojej pestrej kariéry však pochopiteľne zažil aj trénerské javy, ktorým sa chce rozhodne vyhnúť. „Najmenej sa mi páčilo, keď sa robili rozdiely medzi mladými a starými hráčmi. V šatni musí byť hierarchia a tam platia jasné pravidlá. Na ľade si však musia byť všetci rovní a má platiť rovnaký meter. V úvode kariéry som pri tréneroch zo starej školy dvojitý meter zažil a ja ním určite merať nebudem.“
S prechodom dlhoročného kapitána do novej pozície sa postupne vyrovnáva aj šatňa „rysov“.
„S Braňom sme výborní kamaráti a v tréningovom procese sme strávili veľa času. Jeho koniec ma mrzí, pretože som s ním chcel dosahovať ďalšie úspechy,“ povzdychol si nový kapitán Spišiakov Dávid Romaňák. „Podstatné je, že ostal pri tíme a urobíme všetko preto, aby sme spoločne naháňali výsledky pre Spišskú aj v inom postavení. Braňo od seba vyžaduje vždy maximum a ja som podobný typ.“
„Je veľká škoda, že Braňo skončil. Takého hráča chce mať v tíme každý tréner,“ nadviazal nový hlavný kormidelník Jakub Petr. „Vidím však jeho veľkú túžbu pomôcť v novej pozícii a bude určite skvelým prepojením medzi hráčmi a realizačným tímom. Niekedy ho samozrejme musím usmerniť, pretože po príchode na ľad v ňom pochopiteľne ožívajú hráčske inštinkty. Ja som každopádne rád, že sa rozhodol ostať pri hokeji a v minulosti som zažil podobné prechody pri Petrovi Svobodovi, Pavlovi Trnkovi či legende nórskeho hokeja Danielovi Sørvikovi. Je výborné, ak sa úspešní hráči rozhodnú vydať trénerskou cestou. Braňo je k hráčom bližšie ako my ostatní tréneri a to môže byť veľmi osožné hlavne vo chvíľach, keď prídu ťažšie momenty.“