V zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach sa nachádza zaujímavý plán mesta z druhej polovice 19. storočia. Jeho autorom je český kartograf Josef Homolka, ktorý bol ako mladý praktikant v štátnych službách na pozemkovom katastri vyslaný do Uhorska. Vystriedal viacero pracovných lokalít a po roku 1866 zakotvil v Košiciach, kde v roku 1868 vypracoval mapu mesta pod názvom Kassa sz. kir. város térképe, teda Plán slobodného kráľovského mesta Košice. Mapa mala niekoľko verzií a my si predstavíme jej exemplár z roku 1869, ktorý je vyhotovený v kolorovanej podobe s maďarským textom a legendou 36 významných objektov mesta.
Plán je lemovaný ozdobnou kvetovanou kartušou a v hornej časti sú dva obrázky Dómu sv. Alžbety s Kaplnkou sv. Michala a pôvodnou budovou železničnej stanice, ktorá je tu zobrazená v jednej zo svojich najstarších podôb.
V dolnej časti plánu je pohľad na niekdajšiu lokalitu obývanú Cigánmi (Rómami) nazvaná Tábor, ktorá bola situovaná na mieste dnešnej Steel arény a priľahlého sídliska. Oproti predošlému plánu mesta pod názvom Ottov plán z roku 1832 a 1856, na Homolkovom pláne nie sú označené pôvodné predmestia (dolné, stredné a horné), ale namiesto pomenovania dolné predmestie sa tu stretávame s názvom Alžbetino mesto – Erzsébet város. Pomenované bolo podľa cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej zvanej Sissi, manželky panovníka Františka Jozefa I. Na konci tejto lokality vidieť cintorín sv. Jána Nepomuckého, ktorý ako miesto pochovávania fungoval do roku 1852. Vedľa neho, smerom na západ, sa nachádzajú pozemky nazývané Šafránová záhrada – Safrány kert, ktoré boli pod týmto názvom známe už v 16. storočí. Povyše cintorína bola továreň bratov Ungárovcov na výrobu liehu a parný mlyn. Táto položka je označená číslom 35. Niekdajší špitál stojaci od stredoveku vedľa Peštianskej cesty slúžil v tomto období ako Chudobinec, ktorého súčasťou bol aj kostol – Árva és szegények háza. Dnešné Námestie osloboditeľov, ktoré v tej dobe slúžilo ako trhovisko, nachádzame pod názvom Alžbetino námestie – Erzsébet tér, nazvané opäť podľa manželky panovníka.
Smerom na východ od predmestia tečie koryto rieky Hornád, takzvaný Mlynský jarok a za ním sa v severo-južnom smere vinie železnica otvorená len niekoľko rokov predtým. Vidieť tam už aj objekt železničnej stanice pod názvom Indóház. Za železnicou, pri ceste do Prešova, vidíme lokalitu zvanú Fišerka. Bola pomenovaná podľa niekdajšieho košického mešťana Karola Fischera a už začiatkom 19. storočia tam bol vychýrený hostinec. Neďaleko stanice priestoru dominujú Szechényiho lúka – Szechényi rét, dnešný Mestský park, ktorý kedysi slúžil ako oddychové miesto Košičanov. Povyše neho sa nachádzalo Záhradnícke námestie – Kertész tér, dnešná zhruba Masarykova ulica. To sa už nachádzame na bývalom Hornom predmestí, kde možno vidieť záhrady a majere. Za Mlynským jarkom pri Stavebníckom námestí – Epitész tér, čerstvo premenovanom na Námestie Františka Jozefa – Ferencz Josef tér, je situovaná Uhorská kráľovská tabaková továreň – M. h. Dohánygyár. Táto vznikla v roku 1852 a čoskoro sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v Košiciach.
To už sme v niekdajšom Františkovom meste – Ferencz város, ktoré tvorí bývalé Horné predmestie. Stredom Františkovho mesta ide Stará Spišská cesta – Régi Szepsi út, spolu s Kalvárskou ulicou – Kalvária utcza vedúcou ku košickej kalvárii. Smerom na juh pokračuje Jozefovo mesto – Jósef város, bývalé Stredné predmestie. Priestor medzi ním a samotným mestom, teda miesto bývalého glacis, ktoré vzniklo po zbúraní hradieb, vyplnila promenáda lemovaná stromoradím. Na tomto mieste začali postupne vznikať objekty vojenského a spoločenského charakteru.
Vo vnútornom meste, dnešnom centre, môžeme od severu vidieť Veľké mestské kasárne – Városi nagy laktanya, oproti nim budovu Mestskej zbrojnice – Városi fegyvérházi epület. Ďalej smerom na juh možno vidieť významné sakrálne objekty ako Františkánsky kostol spolu so seminárom – Francziskanus templom és papnővelde, Uršulínsky kostol – Apácza templom és zárda a neďaleko od neho Dominikánsky kostol – Domonkos templom és zárda. V strede mesta na takzvanom Insule alebo ostrove, na mieste, kde dnes stojí Národné divadlo, je budova reduty, kde sa nachádzalo divadlo, reštaurácia a niekoľko obchodov. Južne od nej je Dóm sv. Alžbety s Kaplnkou sv. Michala. V západnej časti mesta pod číslom 13 je Vojenská nemocnica – Katonai korház pôsobiaca od začiatku 50. rokov 19. storočia. Blízko odtiaľ pri Promenáde, alebo dnešnej Moyzesovej ulici, stojí Židovská modlitebňa – Iraelita imaház. V druhom decéniu 20. storočia bola zbúraná a na jej mieste vyrástla Neologická synagóga, Košičanmi dodnes zvaná Bužňa, kde sa konajú kultúrne a spoločenské podujatia.
Mnohé názvy ulíc, ktoré sa na Homolkovom pláne nachádzajú, sú staršie a užívané od stredoveku, napríklad Mlynská ulica – Malom utcza, Mäsiarska ulica – Mészáros utcza či iné. Ďalšie reflektujú významné objekty alebo úrady, ktoré sa tam nachádzajú, Väzničná ulica – Tömlöcz utcza, Kasárenské námestie – Laktanya tér. Viacero ulíc zasa poukazovalo na významné osobnosti uhorských dejín alebo súčasníkov, to je prípad Alžbetinho námestia – Erzsébet tér nazvaného podľa manželky panovníka Alžbety Bavorskej zvanej Sissi. Homolkov plán možno považovať za dôležitý obrazový a dokumentačný príspevok k poznaniu dejín mesta Košice v druhej polovici 19. storočia.
Autor: PhDr. Richard Papáč