Predmestie možno charakterizovať ako obytný a hospodársky činný priestor pred hradbami mesta. Najstaršia známa správa o jestvovaní košického predmestia pochádza z privilégia uhorského panovníka Ľudovíta I. vydaného v októbri 1347. Predmetná listina okrem poskytnutia výsad po vzore Budína zakazuje zálohovanie a scudzovanie majetkov – domov alebo viníc v Košiciach a ich predmestiach bez súhlasu mestskej rady. Predmestia podliehali právomoci mestskej rady skrze predmestských richtárov, ktorí mali kompetencie na riešenie menej závažných záležitostí, pri dôležitejších spadali pod mestskú radu, pred ktorou každoročne v januári skladali prísahu. Samosprávny predmestský orgán ďalej tvorili dvaja prísažní na každé z predmestí.
Horné košické predmestie tvorili sídliská Čermeľ, ulica svätého Ladislava a Mikulášova ves, zvaná tiež Venécia. V susedstve Čermeľa jestvovala koncom stredoveku ešte Nová ulica a Zlodejská ulica. Západnou časťou predmestia pretekal Čermeľský potok, ktorý si po vstupe do mesta razil cestu jeho stredom.
Čermeľ začínal od Hornej brány a zasahoval na územie terajšej Komenského ulice. Ulica sv. Ladislava bola situovaná za Mlynským potokom, niekdajším mŕtvym ramenom rieky Hornád. Ako už aj názov napovedá, stál tam rovnomenný kostol, prvýkrát spomínaný už začiatkom 15. storočia. Neďaleko hornej brány bol mestský mlyn zvaný Horný, ktorý mesto v čase jeho existencie prenajímalo nájomcom. Okrem domovej zástavby bolo predmestie tvorené aj šľachtickými a meštianskymi majermi a záhradami.
Ešte v 18. storočí sa neďaleko Horného mlynu za Mlynským jarkom nachádzala Jezuitská záhrada. Predmestia boli obývané predovšetkým drobnými remeselníkmi, roľníkmi a obyvateľstvom, ktoré bolo v služobnom pomere voči mestu, napríklad mestskí sluhovia a drábi. V roku 1671 mesto odkúpilo od Pavla Füzeriho dom na hornom predmestí za 400 zlatých a zriadilo v ňom hostinec s výčapom piva a vína a colnicu.
Spomínaný hostinec bol situovaný na ulici sv. Ladislava a v priebehu 17. – 18. storočia sa stal nielen miestom zábavy, ale často aj dejiskom bitiek a výtržností. V roku 1703 v ňom istý Martin Tolvaj zbil krčmára. O niekoľko desaťročí neskôr sa v tomto hostinci garbiarsky tovariš Juraj Prokop dopustil blasfémie, teda bohorúhačstva. V nočnom čase a v opitosti nadával na Boha, čo počuli a dosvedčili všetci prítomní svedkovia. Za trest si posedel mesiac vo väzení a navyše dostal 25 palíc.
Obyvateľ horného predmestia Jakub Majláth vynadal v roku 1819 v Čermeľskom mlyne manželke Michala Jurenka a nazval ju pijankou a prostitútkou, okrem toho ju počastoval aj takýmito nadávkami: „Ty stara lokanyitza, Ty stara boszorko nasram tzy“. Prípad sa, samozrejme, dostal pred súd, ktorý ho klasifikoval ako pohanenie a Majláthovi vymeral pokutu 100 zlatých a uhradenie súdnych nákladov.
V 19. storočí, najmä po zbúraní hradieb sa horné predmestie postupne rozrastalo a pribúdali v ňom nové stavby a časom i ulice. Na tzv. Chunertovom pláne z roku 1807 môžeme na mieste dnešného Námestia Maratónu mieru vidieť priestor pre Dobytčí trh. V roku 1821 sa na hornom predmestí spomína budova kolotoča – Ringelspiel, k bližšiemu popisu nám, bohužiaľ, chýbajú podrobnejšie informácie. V polovici storočia pribudla Tabaková továreň, známa svojimi výrobkami po celej krajine a západne od nej cez cestu vedúcu stredom predmestia postavili v roku 1872 priemyselnú školu.
Severnejšie, na pravej strane cesty do Čermeľského údolia vznikla zas vyššia vojenská škola, nazývaná kadetka. Oproti kadetke stál od roku 1875 pavilón vyššej hospodárskej školy. Pohľad na staré fotografie ukazuje, že Čermeľskú cestu lemovali topole, čo jej dodávalo charakter verejného parku. Začiatkom 20. storočia bol pri vstupe do Čermeľského údolia zriadený Nápravný ústav pre mládež, postavený stavebnou firmou bratov Jakabovcov. Od roku 1861 úradný názov Horné predmestie nahradilo nové pomenovanie a síce Františkovo mesto. S týmto pomenovaním sa stretávame do roku 1918. S postupným rozvojom mesta pribúdala nová zástavba, ktorá na mieste niekdajšieho predmestia vytvorila nové obytné štvrte.
PhDr. Richard Papáč/Východoslovenské múzeum v Košiciach