Jazerný maratón nie je behom pre tzv. „medailových bežcov“. Odbehnúť vyše 42 kilometrov si vyžaduje poriadnu fyzickú kondíciu, obzvlášť, keď sa k tomu pridá teplota cez 35 stupňov celzia bez možnosti ochladiť sa v tieni.
V rámci nedeľňajšieho 16. ročníka podujatia realizovaného na populárnej hrádzi pri Hornáde na sídlisku Nad Jazerom sa postavilo na štart vyše sto účastníkov, drvivá väčšina sa však uspokojila s kratšími vzdialenosťami 5, 10 či 21 kilometrov. Úmorné maratónske krúženie na rozpálenom 2,5-kilometrovom okruhu napokon úspešne absolvovalo iba päť mužov a jedna žena.
„Nevedela som koľkí behajú maratón, ale postupne sa to prerieďovalo a napokon som videla, že som jediná žena na trati. Pre mňa to bol výborný tréning na horúce podmienky a nevadilo mi ani to, že sme monotónne krúžili. Prvých tridsať kilometrov stretávaš na trati ľudí a potom už stačí doraziť dve kolá,“ usmievala sa v cieli Ivana Butoracová, ktorá vyhrala ženskú kategóriu s časom 3:43:14 a v celkovom poradí ju predbehol jediný muž. „Ja sem chodím veľmi rada, pretože sú to také komunitné preteky určené pre fajnšmerkov. Nie je to typická masovka, kde si bežia ľudia po medaily.“
Jazerný maratón poňala ako prípravu na náročný Spartathlon, ktorý ju čaká už o mesiac. „Verím, že ostanem dovtedy zdravá. Na týchto pretekoch som ešte nikdy nebola a teším sa na to. Zároveň sa trochu bojím, pretože nie som v úplne ideálnom stave. Prežili to však mnohí a verím teda, že to prežijem i ja.“
Spomínaným jediným mužom, ktorý bol rýchlejší ako Butoracová, bol 53-ročný Rastislav Hudák. Jazerný maratón vyhral s časom 3:24:48.
„Pre mňa je to veľmi cenné víťazstvo, je totiž moje prvé a ide tak o moju najcennejšiu trofej. Bolo to pritom veľmi náročné a dokonca by som povedal, že išlo o ťažšie preteky, ako júlový Extrém maratón na Furči. Bolo totiž naozaj horúco a to je horšie ako kopce. Pre mňa je víťaz každý, kto tento maratón odbehol,“ vyznal sa zo svojich pocitov košický bežec, podľa ktorého sú preteky v takýchto podmienkach o morálke a sebazaprení. „Netreba myslieť na nič. Jednoducho si vypnúť mozog, nechať si nejaké tempo, bežať a odpočítavať počet kôl do cieľa.“
Rastislav Hudák pritom nie je typickým maratóncom, ale skôr trailovým bežcom. „O týždeň ma čaká Rusínska stovka (109 km a prevýšenie 3882 m, pozn. red.). Podobne ako Ivana, aj ja to teda mám ako tréning a zvyknem bežať ešte dlhšie preteky. Nie som však taký výkonnostný bežec ako ona a o to viac si cením tento triumf,“ doplnil Hudák.
Veľký obdiv si však nezaslúžili len víťazi, ale všetci úspešní absolventi náročného maratónu. Ako posledný dorazil do cieľa Vlado Tarci, ktorý strávil krúžením na rozpálenom asfalte vyše šesť a pol hodiny.
„Ako sa hovorí, keď je 37 stupňov v tieni, tak do toho tieňa radšej ani nechoďte. Ja však stále hovorím, že nie je dôležité zúčastniť sa, ale zvíťaziť. Ja stále bojujem, aj keď je to len o posledné miesto. Víťazstvom je pre mňa už len to, že dôjdem do cieľa,“ vyslovil sa Čech žijúci dlhé roky vo Veľkých Revištiach. On sám sa označuje za hrdého Čechoslováka. „Na Zemplín som prišiel nedávno – 30. 6. 1990, o pol ôsmej ráno vlakom Laborec. Za všetkým je samozrejme žena. Moja drahá polovička počúvala mamku a tá jej povedala, aby sa vrátila domov do Michaloviec. A tak som sa vrátil s ňou. Aj moja mamička totiž pochádzala z východu – z Hanušoviec nad Topľou. Som teda pravý východniar – prišiel som z východných Čiech na východné Slovensko.“
Tarci predstavuje bežeckého nezmara a Jazerný maratón bol jeho 78. v kariére. „Som trochu mladší ako hnedé uhlie a zatiaľ teda vládzem. Ja som hlavne rád, že sa stretnem s kamarátmi a bežeckými priateľmi. Za 2 hodiny a 48 minút to už nedám, ale teším sa z každých pretekov. V hlave už mám košický maratón a potom si chcem splniť sen v podobe maratónu do Atén. Ostáva veriť, že tam nezomriem ako ten slávny maratónec. Ja totiž ešte potrebujem zaplatiť dane a nemôžem opustiť svet len tak náhle,“ podotkol večne pozitívne naladený bežec, ktorý sa riadi heslom, že poloplný pohár je lepší ako poloprázdny. Práve pozitívne nastavená myseľ ho previedla aj ťažkými životnými obdobiami. „Šesť rokov som vdovec a behám teda aj za svoju drahú polovičku. Bola to lekárka, ktorá pomohla tisíckam ľudí, ale v 59-rokoch podľahla rakovine. Je to smutné a stále mi to pripadá ako včera. Stále je však v mojom srdiečku a pamätám si ako včera, keď som ju prvýkrát stretol 2. júna 1986, bol pondelok 10:40 a stretli sme sa v nemocnici v Kutnej Hore. A potom som jej povedal 15. októbra v sobotu o 16:35 áno. Narodila sa nám dcérka, ktorá bola jednou z posledných československých detí, pretože na svet prišla 16. septembra 1989. A syn bol pre zmenu jedným z prvých Slovákov (18. apríla 1993). Vysypal by som vám aj ich rodné miery a váhy, ja to mám všetko v hlave,“ dodal so šibalským úsmevom odhodlaný bežec a nositeľ pozitívneho myslenia Vlado Tarci.
Pre úplnosť dodajme, že víťazmi 5-kilometrovej trate sa stali Michaela Kyselová a Juraj Kucko, na dvojnásobnej vzdialenosti uspeli Melánia Koščová s Erikom Onofrejom a polmaratón ovládli Aldona Hamrák Sepeši s Erikom Repákom. Na netradičnej 30km trati uspeli Gabriela Vargaeštok a Dávid Pálfi.