Najhoršie hodnotenie z krajských miest dosiahol v minulom roku Prešov, keď ako jediný získal stupeň C mínus.
Viac ako dve tretiny samospráv hospodárili v roku 2025 rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Najlepšie finančné zdravie preukázali malé obce. Naopak, veľké mestá dosahujú v hospodárení horšie výsledky. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia i-Rating samospráv, ktorý pravidelne zostavuje spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau. Toto hodnotenie je založené na komplexnej analýze hospodárenia. Zameriava sa na ekonomickú stabilitu, udržateľnosť a finančná výkonnosť.
Z celkovo posudzovaných 2843 obcí a miest získalo podľa analýzy najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 220 samospráv. Najlepšie hodnotené boli pritom obce Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a tiež Košice Ťahanovce. Z geografického hľadiska sa najviac najlepšie hodnotených samospráv nachádzalo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.
Na opačnom konci rebríčka, so stupňom C mínus, sa podľa hodnotenia ocitli obce Nová Kelča, Svätuš, Torysa, Kladzany, Jarovnice, Slovenská Kajňa. Tento stupeň je pridelený samosprávam, ktoré sú v rámci porovnateľných subjektov veľmi podpriemerné. Väčšina ich ekonomických ukazovateľov preukazuje nedostatočnú finančnú stabilitu a okolité prostredie a ekonomické podmienky regiónu negatívne ovplyvňujú možnosti ďalšieho rozvoja. V roku 2025 ho dosiahlo celkovo 197 samospráv, najviac z nich bolo v Prešovskom kraji.
„Najviac samospráv, konkrétne 1082, čo predstavuje 38-percentný podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 percent samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ zhodnotila hlavná analytička CRIF Jana Marková.
Najhoršie hodnotenie z krajských miest dosiahol v minulom roku Prešov, keď ako jediný získal stupeň C mínus. Hoci nemá najvyššiu celkovú zadlženosť, ocitol sa v pásme vysokého rizika. Ostatné krajské mestá dosiahli hodnotenie C plus.
Dlhodobo najzadlženejším krajským mestom na Slovensku je Bratislava. Nezmenilo sa to ani vlani, kedy dosiahla celkovú zadlženosť 48,42 percent. V poradí krajských miest podľa pomeru celkovej sumy dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku nasleduje Prešov (31,41 perecent), Trnava (31,19 perecent), Trenčín (23,57 perecen), Žilina (22,26 perecent), Banská Bystrica (20,4 perecent) a Nitra (13,5 perecent). Košice dosahujú zadlženosť na úrovni 20,04 percenta.
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“ uzavrela Marková.
Zdroj: TASR