Tento v minulosti známy a obľúbený košický hostinec bol situovaný na Dolnom predmestí Košíc pri krajinskej ceste vedúcej do niekdajšieho hlavného mesta krajiny Budína. Ležal približne oproti špitálu (dnes Kostol Svätého Ducha) a za ním v smere cesty bol Mestský cintorín sv. Jána Nepomuckého.
Najstaršia zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1731, kedy sa na tomto mieste popri hostinci spomína aj výsek mäsa. Jeho vlastníkom bolo mesto, ktoré ho poskytovalo záujemcom do prenájmu. Išlo o pomerne veľký objekt, ako možno vidieť aj na obrázku. Od počiatku slúžil ako ubytovací hostinec predovšetkým pre pocestných, keďže pri hostinci boli aj stajne. S obľubou ho využívali furmani nielen z Uhorska, ale aj Poľska.
Objekt prešiel viacerými rekonštrukciami. Ako uvádza denná tlač, hostia mali v rokoch 1845 – 1846 k dispozícii bričku s dvoma koňmi a v zimných mesiacoch tiež sane za dobré ceny. Pri hostinci v letnom období fungovala letná záhrada, podávali sa kvalitné vína, dobré pivo a „klasické“ jedlá. V roku 1861, za nájmu hostinskej Márie Horváthovej, tu pečené kurča stálo 15 grajciarov a dobré stolové víno 28 grajciarov. Pri tanečných zábavách, ktoré sa tu usporadúvali, často hrali miestne cigánske kapely.
Výhodná poloha hostinca a jeho obľúbenosť u domácich a cezpoľných však prinášala aj tienisté stránky. Dolné predmestie a predovšetkým hostinec samotný boli v tých časoch miestom zgrupovania sa rôznych pochybných existencií a živlov. Mestská rada už od 18. storočia vysielala do týchto končín posilnené policajné hliadky, no rozvoju kriminality sa jej nedarilo zabrániť. V hostinci a blízko neho bujnela prostitúcia, drobné krádeže a výtržnosti, občas sa tam dokonca aj strieľalo. Jednému poľskému šľachticovi, ktorý tam nocoval, ukradli pištoľ.
Hostincu sa nevyhýbali ani katastrofické udalosti. V máji 1860 ho sčasti poškodil požiar, ktorý v ňom vypukol a ktorý zničil v krátkom čase šesť až osem domov v okolí. Táto udalosť bola zrejme začiatkom konca tejto pohostinskej lokality. V nasledujúcich rokoch podnik často striedal nájomcov a postupne upadal. Azda posledná zmienka o ňom pochádza z januára roku 1869, kedy sa v dennej tlači objavila ponuka na jeho prenájom, až napokon ustúpil novej zástavbe. V tom istom roku už na mieste bývalého hostinca a v priľahlom okolí postavili liehovar a parný mlyn bratov Ungárovcov.
PhDr. Richard Papáč