Z rozbitých okien plačú staré socialistické záclony. Cez špinavé výplne masívnych krídlových dverí vidieť popadané trámy a zborené podlahy. Hotel je obohnaný plotom, no pletivo je na viacerých miestach poohýbané a rozpletené. Vnútri je to ešte zaujímavejšie.
Bardejovské Kúpele, leto 1928. Kúpele sú plné spokojných návštevníkov. Slávne vaňové kúpele ponúkajú najlepší liečivý borovicový kúpeľ na svete. Pre potreby hostí je od riaditeľstva kúpeľov k dispozícii auto značky Citroën.
V Astórii sa koná čaj o piatej. hosťom do tanca vyhráva známa cigánska skupina Dezsa Baloga. Kúpeľnú reštauráciu má prenajatú vynikajúci hostinský Vilmos Steinhardt. Bývalý úspešný nájomca Grand Hotela v Tatrách, vďaka ktorého starostlivosti kúpeľní hostia priberajú.
Ragú polievka, syrové hašé, plnené kura s francúzskym šalátom a zeleninou, krémeš, orechová zmrzlina. To je malá vzorka denného menu, ktoré ponúka. V kasíne, legendárnom centre spoločenského kúpeľného života, skvelá jazzová hudba široko-ďaleko baví publikum, ktoré je skutočne šťastné, že môže stráviť tohtoročnú dovolenku v Bardejovských Kúpeľoch.
Takto brilantne opisuje prvorepublikovú atmosféru Bardejovských Kúpeľov kunsthistorička Slávka Hudáková.
Nad hotelom Astória, kde sa pred takmer storočím schádzala naša spokojná kúpeľná spoločnosť, sú ďalšie dve architektonické dominanty z trojice najväčších pokladov Bardejovských Kúpeľov. Hotel Alžbeta, pôvodne hotel Deák, známy návštevou a pomenovaný po cisárovnej Sissi. A hotel Dukla, pôvodne hotel Széchenyi, neskôr Palace aj Slávia. Astória a Alžbeta fungujú dodnes, Alžbeta prešla generálnou rekonštrukciou iba pred piatimi rokmi.
Keď 1. júla 1895 navštívi kúpele cisárovná Sissi, niekoľko desiatok metrov za hotelom Deák, kde sa bavorská princezná, rakúska cisárovná, uhorská kráľovná a manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I. so svojou 11-člennou suitou ubytuje, práve finišuje stavba nového, v tom čase veľmi moderného hotela Széchenyi.
Pomenujú ho po významnom maďarskom politikovi, šľachticovi a národnom buditeľovi, grófovi Istvánovi Széchenyim. Stavia ho maďarská spoločnosť Ármin Schwarz Zimonyi a syn, ktorá má v tom čase kúpele v prenájme. Ako hlavného architekta hotela si objednajú Miksa Móra Flamma z Budapešti.
Nový hotel má 74 izieb. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 ho kúpi lekár Dezső Grossmann, ktorý v Bardejovských Kúpeľoch ordinuje. Hotel premenuje na Palace a zriadi si v ňom ambulanciu.
Neskôr sa hotel volá aj Slávia. V roku 1947 prejde do vlastníctva Ústredia rekreačných stredísk pre mládež a pracujúcich Zdravá Generácia, ktoré ho kreatívne premenuje na hotel Zdravá generácia. V období socializmu dostane po rekonštrukcii hrdinský názov Dukla. Na priečelí pod strechou sa tento názov, napísaný veľkými zelenými písmenami vyníma dodnes.
Hotel bol postavený v štýle neskorého historizmu. Architekt použil neobarokové dekoratívne prvky, ako napríklad kartuše s festónom, ale aj drevené vyrezávané prvky švajčiarského štýlu. Vikiere, štíty či konzoly pod štítmi.
Výrazným exteriérovým prvkom hotela boli a dodnes sú kované balkóny na liatinových stĺpoch, umiestnené na všetkých štyroch fasádach. Niekde sa na nich ešte zachovala pôvodná zelená farebnosť. Všetky tieto motívy predznamenávali obdobie nastupujúcej secesie. V interiéri hotela je zachované dekoratívne zdobené hlavné schodisko s liatinovými stĺpmi.
Kedysi slávny hotel je dnes už takmer dvadsať rokov opustený a chátra. Zarástol náletovými drevinami, kríkmi a stromami. Z niekedy širokej príjazdovej cesty, ktorá prechádzala do honosného parku pred hotelom, ho už takmer nie je vidieť.
Z rozbitých okien plačú staré socialistické záclony. Cez špinavé výplne masívnych krídlových dverí vidieť popadané trámy a zborené podlahy. Hotel je obohnaný plotom, no pletivo je na viacerých miestach poohýbané a rozpletené. Vnútri je to ešte zaujímavejšie.
„Dukla slúžila kúpeľným klientom ako liečebný dom až do roku 2002, kedy sme ho museli kvôli bezpečnosti zavrieť. Odvtedy sme s ňou nerobili nič,“ hovorí Tamara Šatanková, ekonomicko-obchodná riaditeľka akciovej spoločnosti Bardejovské Kúpele. V roku 2010 stavbu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
„Pri stovke postelí, ktoré má historická budova, by bola návratnosť investície veľmi dlhá. Uvažovali sme preto o väčšom projekte s prístavbou. A práve toto sme s pamiatkarmi riešili veľmi dlho. K dohode sme nakoniec dospeli až minulý rok. Momentálne máme hotovú štúdiu s dvoma prístavbami. Kapacita lôžok sa tak navýši na 200 až 250,“ vysvetľuje Šatanková.
„Realizácia celého projektu by mala stáť 10 až 12 miliónov eur. Dostali sme dotáciu 5-tisíc eur na archeologicko-architektonický prieskum, s ktorým by sme chceli začať čím skôr. Stav budovy je naozaj kritický. Bojíme sa, aby sa nám nezrútila.“
„Čím skôr by sme tiež chceli vymeniť aspoň strechu, aby sa budova ďalej neničila. S rekonštrukciou plánujeme potom začať postupne, v horizonte nejakých piatich rokov. Závisí to aj od konkrétnej pandemickej situácie, návštevnosti a tržieb našich kúpeľov. Financovať to budeme pravdepodobne prostredníctvom úveru,“ dodáva riaditeľka.
Zdroj: Slávne kúpele Slovenska/wikipedia/FB Bardejov kedysi a dnes/Slávka Hudáková/Bardejovské Kúpele a.s.