Podľa dohadov ide o tajný alchymistický kód alebo súradnicu.
Soľnohrad, Obišovský hrad a Šebeš – to sú tri hrady, ktoré od júna minulého roku spravuje Prešovčan Ján Ducár. Dozerá najmä na to, aby bola vyznačená cesta na hrad, a aby bol na hrade poriadok. Okrem toho informuje návštevníkov o polohe hradu a jeho histórii.
Predtým, ako sa však stal správcom, na hradoch vypomáhal. Napríklad aj na takom Šebeši, ktorý bol len donedávna neprístupný a verejnosti málo známy. Najprv začal s malými prácami. Urobil prvý chodník a hrad sa tak stal aspoň trochu známejším.
Samozrejme musel osloviť majiteľa pozemku, Štátnu ochranu lesov či Pamiatkový úrad. Na rad prišiel výrub stromov a kríkov, nasledoval archeologický prieskum a konzervácia múrov. Tak sa hrad Šebeš nad obcou Podhradík, neďaleko Prešova, pomaly pozviechaval.
Nevídaný prírodný úkaz
Na mieste, kde dnes hrad stojí, existoval v minulosti majetok zvaný Havranov príbytok. Od roku 1285 bol opustený. Jeho prívlastok vychádzal z čierneho oblečenia rytierskeho rádu, ktorý tam mohol spravovať drevený strážny hrádok.
Tak ako mnohé hrady, aj tento má svoj príbeh a legendy. Kopec slúžil v predkresťanskom období na vykonávanie rituálov. Pohanskí kňazi tak vraj využívali aj veľmi zvláštny prírodný úkaz.
„Kopec je dutý, popraskaný, to znamená, že je ventarolou. Cez leto naberie tepelnú energiu, taká baterka, a hlavne v zime sa cez pukliny ohriaty vzduch dostáva na povrch,“ opísal správca troch hradov Prešovskej hradnej cesty Ján Ducár a dodal, že tento úkaz mohol slúžiť aj ako dobrý výhrevný systém.
Vrch nad obcou Podhradík však nie je jediným miestom na východnom Slovensku, kde môžeme tento unikátny prírodný úkaz vidieť. Ventaroly sú aj pri Košiciach, presnejšie ide o vrch Malá Sobrana. Kedysi tam vraj býval mních a pred ním tam pravdepodobne fungovala staroslovanská svätyňa.
Zašifrovaná správa
Šebeš ukrýva ešte jednu záhadu. Takzvaný Da Vinciho kód – tak hovoria číselnému nápisu, ktorý je vyrytý do jednej z hradných skál. Podľa dohadov ide možno o tajný alchymistický kód či dokonca súradnicu, ktorá udáva polohu vzácneho náleziska.
„Autorom je významný banský odborník a tiež botanik a geológ Ľudovít Čech. Počas služobnej kontrolnej cesty po opálových baniach navštívil aj hrad Šebeš. Z jeho návštevy vznikla aj ďalšia povesť, že to nebol botanik, ale alchymista či lekár,“ prezradil Ducár.
Hrad Šebeš je súčasťou Prešovskej hradnej cesty, pod ktorú patrí aj Šarišský, Kapušiansky, Obišovský a Lipovský hrad i Soľnohrad, známy aj ako Zbojnícky hrad. Ide o projekt občianskeho združenia Rákociho cesta, ktoré sa venuje záchrane týchto hradov.
Autor: KOŠICE ONLINE