Hrad Slanec zruinovali v 17. storočí, odolala len veža (X.)

KošiceHistória

Informácie o vašej obci nemusíte hľadať len na internete či v knihách. Užitočné údaje nájdete aj vo fondoch Štátneho archívu v Košiciach. My sme do dokumentov nahliadli spoločne s pracovníčkou archívu Dianou Kunderovou. Spomedzi obcí v okolí Košíc sme si vybrali Slanec.

Geograficky sa obec Slanec rozprestiera v južnej časti východného úpätia Slanských vrchov. Jeho chotár zaberajú doliny potokov Roňava a Bradla. V susedstve sa nachádzajú obce Slančík, Slanské Nové mesto, Kalša, Nový Salaš, Slanská Huta, Rákoš a Ruskov. V okolí Slanca je aj prírodná rezervácia Slanecký hradný vrch a prírodné jazero Izra, ku ktorému sa viaže povesť z čias protitureckých  bojov.

„Administratívne patril Slanec do Abovsko-turnianskej župy.  Od druhej  tretiny 19. storočia do roku 1918 prislúchal v rámci tejto župy pod právomoc slúžnovského  okresu Füzér so sídlom v Ždani, po rozpade monarchie a vzniku 1. ČSR sa začlenil do zmenšeného hlavnoslúžnovského okresu Ždaňa,“ uviedla Diana Kunderová zo Štátneho archívu v Košiciach.

Zároveň dodala, že s účinnosťou od 1. januára 1923, keď sa celý ždaňanský okres celý včlenil do okresu Košice, pripadol Slanec pod správu Okresného úradu v Košiciach v župe Košickej. V súčasnosti patrí do okresu Košice-okolie.

„Obec má samozrejme aj svoj erb, ktorý predstavuje jeden zo symbolov obce. Tvorí ho modrý štít, v ktorom na vrchole zlatého kopca stojí strieborná veža. Vedie k nej strieborná kľukatá cestička. Vežu sprevádza strieborný polmesiac s tvárou a zlatá hviezdička. Tento erb je vyobrazený na jedinom známom pečatidle obce z roku 1842 s kruhopisom v ktorom je Slanec titulovaný ako poľnohospodárske mesto respektíve mestečko Mező-város,“ vysvetlila Kunderová.

Foto
Z dochovaných písomných historických prameňov je známe, že hrad už v roku 1281 stál a jeho dobový názov znel castrum Zalanch / TASR

Castrum Zalanch či castrum Salis?

Obec vznikla ako podhradie hradu Slanec a písomne je doložená prvýkrát v listine z roku 1303 ako possesio  Zalanch cum castro, čiže v preklade majetok Slanec s hradom, alebo spolu s hradom.  V ďalšom historickom vývoji sa názov obce samozrejme menil, až sa ustálil po roku 1927 na dnešnom názve Slanec.

„Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagy-Szalánc, neskôr Nagyszalánc. Podľa uhorských miestopisov patrili k obci, konkrétne v roku 1902, aj tri majere – Köveshegy puszta, Miklós puszta a Terebley puszta,“ vymenovala Kunderová. 

Dejiny obce sú úzko späté aj s dejinami Slanského hradu, ktorý sa vypína na hradnom vrchu nad obcou a podáva svedectvo o svojej zašlej sláve. „Hrad sa stal strediskom panstva Slanec, do ktorého postupne patrili obce Slanec, Slančík, Ruskov, Regeta, Olšany, Rákoš, Slanské Nové Mesto, Červená Studňa, Pustá Nová Ves, Trsťany, Nižný Olčvár a Nový Salaš.“

Z dochovaných písomných  historických prameňov je známe, že hrad už v roku 1281 stál a jeho dobový názov znel castrum Zalanch. Niektorí  historici však stotožňujú Slanecký hrad s hradom z listiny z roku 1230. Ten má však názov castrum Salis. 

„Známy je aj zakladateľ hradu, ktorým bol Peter syn Čamu zo Slaneckej vetvy rodu Aba. Meno Aba už mnohým určite niečo hovorí. Abovci patrili na prelome 13. a 14. storočia v Uhorsku k najvplyvnejším šľachtickým rodom, ktorý sa však neraz dostal do konfliktu  aj so samotnou panovníckou mocou,“ priblížila pracovníčka archívu.

Foto
Posledný útok na hrad Slanec sa odohral počas druhej svetovej vojny v zime na prelome rokov 1944-1945. Od tej doby bola zrúcanina vystavená prírodným živlom / TASR

Chátral od druhej svetovej vojny

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza práve zo spomínaného roku 1281 a približuje obliehanie hradu. „Obliehal ho nikto menší než samotný uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky, aby potrestal neverného palatína Fintu, ktorý sa zabarikádoval práve na tomto hrade  aj so svojimi spojencami. Boj s väčšími stratami na životoch sa skočil kapituláciou hradnej posádky. Takže panovník vyhral.“

V období búrlivých protihabsburských stavovských povstaní hrad často menil majiteľov. V roku 1605 sa hradu zmocnili hajdúci Štefana Bocskaiho, v neskorších povstaniach sa hrad dostal do rúk povstalcov Gabriela Bethlena a v roku 1644 ho zas obsadili povstalci Juraja I. Rákocziho, ktorí hrad poškodili.

„Po jeho následnej oprave  napokon padol  pod náporom kuruckých oddielov  Imricha Tökölyho  v roku 1678. Keď sa k hradu priblížili cisárske vojská, kuruci hrad podpálili a utiekli. Krátko nato ho  cisársky generál Leslie na pokyn cisára Leopolda zbúral,“ priblížila Kunderová s tým, že odolala len hradná veža.

V roku 1815 ju dal majiteľ panstva Jozef Forgáč zrekonštruovať a zriadil v nej rodové múzeum. V ňom sa nachádzal dobový nábytok, obrazy majiteľov hradu, ale aj jeho dobyvateľov, poľovnícke trofeje, predmety dennej potreby, archív a pamätná kniha. Na stenách sa nachádzali maľované erby hradných pánov. Samotný Jozef Forgáč napísal aj stručnú históriu hradu, ktorá bola neskôr opravená a doplnená. Podľa Kunderovej múzeum existovalo ešte v  roku 1937.

Posledný útok na hrad Slanec sa odohral počas druhej svetovej vojny v zime na prelome rokov 1944-1945. Od tej doby bola zrúcanina vystavená prírodným  živlom. V súčasnosti hrad opravujú nezamestnaní a dobrovoľníci.

 

Autorka: LEA HEILOVÁ

Komentáre