Štát ich nemusí podporovať donekonečna.
Hrady na Slovensku prechádzajú v posledných rokoch výraznou obnovou. Od roku 2011, kedy sa projekt začal realizovať, si v rámci neho našlo prácu vyše 800 nezamestnaných. Podľa Jany Lukáčovej z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, cieľom projektu je zapojiť uchádzačov o zamestnanie do prác na obnove kultúrneho dedičstva.
„A zároveň im dať šancu získať zručnosti na návyky a sociálne zručnosti, ktoré im pomôžu pri presune na trh práce, na riadne pracovné miesto. Ale zároveň aj podporiť zachovanie kultúrnych pamiatok Slovenska a podporiť efektívnu a zmysluplnú spoluprácu štátnych inštitúcií a organizácii neštátneho sektora,“ doplnila.
V rámci projektu obnovy hradu vykonávajú uchádzači dva druhy prác. Sú to pomocné práce, ktoré sú zamerané na menej kvalifikované činnosti, napríklad odstraňovanie náletovej zelene a trávnatých porastov, úprava ciest, údržba a prípadná revitalizácia náučných chodníkov a ďalšie činnosti. Ďalej sú to odborné práce, zamerané na odbornú činnosť, napríklad murárske práce, murovanie stredovekými technikami, archeologický výskum, konzervovanie muriva a podobne.
O hrade ani nevedeli
Ako prvý sa na východe začal obnovovať Šarišský hrad a postupne k nemu pribúdali ďalšie. Už štvrtý rok napríklad prebiehajú záchranné práce na hrade Plaveč, v okrese Stará Ľubovňa, kde v súčasnosti pracuje 20 ľudí.
„Čaká nás dokončenie juhovýchodnej veže, kde už v minulom roku vznikol interiér tým, že sme zrekonštruovali klenbu. Radi by sme sprístupnili aj podzemné priestory, je tam krásny zachovaný priestor, ale viac ako z polovice zasypaný. Okrem toho začíname robiť na najstaršej časti, ktorá je nastavaná z vápencového kameňa, čo je pre nás trošku problém, lebo kameň je veľmi drobivý,“ uviedol koordinátor prác Martin Sárossy.
Podľa neho boli niektoré hrady pre širokú verejnosť neznáme a len vďaka programu Obnovme si svoj dom, z ktorého sa ich rekonštrukcia financuje, sa o nich spoločnosť dozvedela. Dobrým príkladom je aj hrad Šebeš.
„Dovtedy to bol pre laika v podstate les, len odborník tušil, že pod terénnymi nerovnosťami sa nachádzajú hradby, veža, obvodové múry a podobne. Otvoril sa krásny výhľad, ktorý tvorí v podstate dominantu obce Podhradík. Tá má hrad v názve, aj v erbe. Ale ešte pred piatimi rokmi ani miestni ľudia netušili, kde sa hrad nachádza,“ vysvetlil Sárossy.
Odsunú sa malé hrady nabok?
V budúcom roku sa na základe plánovanej zmeny Ministerstva kultúry o smerovaní finančných prostriedkov na túto činnosť môže obnova niektorých hradov zastaviť.
„Obnovu týchto malých hradov môže spomaliť meniaca sa koncepcia ministerstva kultúry, ktoré prirodzene, chápem to, uprednostňuje veľké hrady. Pretože veľké hrady sú viditeľné a to, čo na malých hradoch už spadlo, tak tam ešte stojí. A keď sa malé hrady odsunú na druhú koľaj, tak bude to neistota, pretože dobrovoľnícka práca je vzácna,“ povedal s obavami Sárossy.
S finančnou podporou rezortu kultúry vo výške takmer 300-tisíc eur sa v Košickom a Prešovskom kraji opravuje okrem Plavečského a Šarišského hradu aj Kapušanský hrad, ale aj hrad Brekov, Jasenov, Čičva a práce sa rozbehli aj na Zborovskom, Slaneckom či Obišovskom hrade.
Autor: RADIO KOŠICE