Bol to aj deň zákazov – nesmeli sa rúbať stromy, prať na potoku ani šiť.
Dnes si pripomíname kresťanský sviatok Obetovanie Pána, známy pod ľudovým názvom Hromnice. V katolíckej cirkvi sa slávi aj ako Deň zasväteného života. Pripadá na 2. februára a katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete v tento deň i v roku 2020 venuje pozornosť zasväteným osobám, rehoľníkom a rehoľníčkam, ktorí zasvätili život Bohu a službe ľuďom.
V ľudovej tradícii sa k Hromniciam viaže mnoho prísloví, porekadiel a pranostík, napr. na Hromnice – o hodinu více, Hromnice – zimy polovice, prešli Hromnice – koniec sanice, na Hromnice zadúva ulice, ak svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita a pšenice a ďalšie.
Očistné rituály
U západných Slovanov Hromnice ohlasovali návrat vlády boha Perúna (hromovládcu) nad prírodou.
„U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti – zimnú a letnú, s predelom v polovici dnešného zimného obdobia, teda 2. februára. Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou,“ približuje kulturológ Lukáš Šutor z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ďalej dodáva, že v ľudovej kultúre sa zachovali najmä úkony podporujúce rast ľanu a konopí.
„Bol to aj deň zákazov vykonávania určitých prác, ako bolo napr. rúbanie stromov, pranie na potoku či šitie, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu.“
V predkresťanských kultúrach Európy boli v tomto období všeobecne rozšírené očistné rituály. „Najvplyvnejším purifikačným sviatkom boli starorímske luperkálie, v ktorých zohrával dôležitú úlohu oheň. Tie – spolu s judaistickou tradíciou očisťovania rodičky – ovplyvnili aj kresťanskú tradíciu,“ spresňuje kulturológ.
Izraeliti na počesť záchrany svojich prvorodených synov pri odchode z Egypta ponúkajú štyridsať dní po narodení syna zástupnú obeť, zároveň sa týmto aktom navracia do verejného života aj matka dieťaťa.
„Podľa tejto tradície bol v jeruzalemskom chráme zasvätený Bohu aj malý Ježiš, čím sa stal v rímskokatolíckej cirkvi 2. február oficiálnym dňom Očisťovania Panny Márie – dnes známy ako sviatok Obetovania Pána, zavedený pápežom Gelasiom I. v roku 494.“
Hromničky
Kulturológ Lukáš Šutor akcentuje, že spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. „Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, v ľudovom liečiteľstve, napr. pri bolestiach hrdla, a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch – prinášali svetlo pre dušu zosnulého. Ale symbolizovali aj samotného Krista – ako svetlo sveta,“ uzavrel.
Autor: KOŠICE ONLINE