Ozdobou aktuálne prebiehajúceho Memoriálu Ladislava Bottlika v Košiciach je prítomnosť maďarského Ferencvárosu Budapešť. Hneď v prvý hrací deň sa o jeho sile presvedčila slovenská reprezentácia, ktorá utrpela vysokú prehru 5:19.
Zverenci trénerskej dvojice Roman Poláčik – Karol Bačo mladší začali výborne a za stavu 3:3 bola vypredaná tribúna v NOCKE nadšená. Potom však zapol trojnásobný víťaz Ligy majstrov na vyššie obrátky a sériou 12:0 sa dostal do vedenia 15:3.
„Bola to obrovská škola vodného póla. Musíme brať do úvahy, že sme hrali proti najlepšiemu klubovému mužstvu sveta. Je to ako keby prišiel Real Madrid do Prešova. Sme síce reprezentácia, ale netrénujeme spolu a bolo to vidieť. Prvá štvrtina vyzerala ešte dobre, ale oni hrajú toľko, koľko musia. Potom to už bolo ťažké,“ priznal po vysokej prehre tréner Poláčik, podľa ktorého si však muselo publikum takýto zápas užiť. „Musím sa poďakovať divákom, ktorí prišli v krásnom počte. Bodaj by som sa mýlil, ale takéto mužstvá tu už neuvidia veľmi dlho. Ferencváros hrá už v sobotu pohár a ceníme si, že je tu. Nemusím hovoriť, že v posledných troch rokoch vyhrali dvakrát Ligu majstrov a hrať s takým súperom je pre nás skvelá príprava. Bola to pre nás veľká škola a ideme bojovať ďalej.“
Podobne to vnímali i samotní hráči. Jedným z úspešných strelcov slovenského výberu bol domáci Tomáš Bačo z košického Hornets.
„Bol to môj najťažší zápas v kariére. Proti lepšiemu súperovi som nikdy nehral a som nadšený z toho, že sem prišiel Ferencváros. Každý rok hrajú Final four Ligy majstrov a priviezli olympijských víťazov i majstrov sveta. Veľká skúsenosť. Zo začiatku hrali menší pressing, ale potom sa ukázala ich silová prevaha. Sú jednoducho na inom leveli,“ okomentoval prevahu hlavného favorita turnaja. Gól do siete giganta radí medzi svoje najcennejšie. „Nikdy na to nezabudnem. Neveril som, že to padne, ale podarilo sa. Samého ma ten gól prekvapil. Výsledkom je síce hladká prehra, ale toto je jednoducho najvyššia kvalita vodného póla, aká tu môže dôjsť. Aspoň sme nedostali dvadsať či tridsať gólov, ako dostávajú niektoré maďarské kluby v ich lige.“
Hlavnou hviezdou svetovými hráčmi nabitého dvojnásobného víťaza Ligy majstrov z posledných troch rokov je Srb Dušan Mandić. 32-ročný rodák z čiernohorského Kotoru vyhral v rokoch 2016, 2020 a 2024 olympijské hry a vo svojej zbierke má aj titul majstra sveta a štyri tituly majstra Európy.
„Je to veľmi pekný turnaj a som rád, že som tu. Plaváreň sa od mojej predošlej návštevy Košíc výrazne zmenila. Blahoželám k tomu aj k výbornej vodnopólovej atmosfére. Pozývam všetkých ďalších slovenských fanúšikov na zvyšné zápasy tohto turnaja,“ vyslovil sa jeden z najúspešnejších hráčov histórie. Po triumfe 19:5 sa pri bazéne ochotne venoval deťom z mládežníckych kategórii tímu Hornets Košice. „Vlastniť tri olympijské zlatá predstavuje veľkú hrdosť, motiváciu i zodpovednosť. Viem, že musím byť vzorom pre deti, ktoré ku mne vzhliadajú. Keď vidím oheň v ich očiach a rešpekt ktorý mi prejavujú, tak ma to motivuje. Vodné pólo je môj život.“
Odohrať zápas proti FTC bolo pre Slovákov náročné aj z titulu, že v telách už mali aj dopoludňajší otvárací duel proti Spandau 04 Berlín. V ňom podľahli súperovi z nemeckej metropoly 13:18.
„Nenastúpili sme kompletní a dali sme priestor pre šiestich mladších hráčov z extraligy. Aj toto je poslanie tohto turnaja. Potrebujeme vidieť viacerých chalanov a som presvedčený o tom, že v plnej sile by sme Spandau zdolali,“ podotkol Roman Poláčik.
„Všetci sme len v príprave na sezónu a bolo to teda trochu rozhárané. Každému však padne vhod zahrať si takéto zápasy a nacvičiť si systémy. V reprezentácii máme viacerých starších hráčov a takto sa aspoň od nich môžu priučiť mladí. V slovenskej extralige si takéto kvalitné zápasy určite nezahrajú,“ zamyslel sa strelec štyroch gólov Adam Furman.
Svoj prvý zápas v reprezentačnej čiapočke odohral 18-ročný Šimon Maťovčík. Svoju premiéru vyšperkoval streleným gólom.
„Je to výborný pocit a veľká výzva. Chcem trénerom ukázať, že na to mám a zároveň sa priučiť nové veci. Je to iné ako hrať doma v lige. To, že som strelil prvý gól, ma samozrejme napĺňa radosťou. Je to pre mňa motivácia do ďalšej práce. Uvidíme, čo ma to bude stáť, ale ak bude potrebné, tak niečo napečiem,“ pousmial sa mladý pólista.
Špeciálny deň má za sebou ďalší reprezentant Marek Tkáč. Napoludnie bol so štyrmi gólmi v súboji proti kamarátom z národného tímu najlepším strelcom Spandau, večer už potom bojoval po ich boku proti Ferencvárosu.
„Bol to veľmi zaujímavý pocit. Také niečo sa stane raz za život. Zo začiatku som sa snažil sústrediť na svoj klub, ale kam som sa pozrel, tam bol nejaký môj kamarát. Postupne som sa tomu prispôsobil a už som riešil iba svoj výkon,“ podotkol po súboji proti Slovensku M. Tkáč a na margo svojej gólovej úspešnosti poznamenal: „Viem, kde to „Hofi“ (Tomáš Hoferica, pozn. red.) nemá rád a snažil som sa to využiť. Celkovo som to však nebral ako nejakú rivalitu. Je to hlavne prípravný turnaj a s klubom nás čaká o pár týždňov kvalifikácia do Ligy majstrov. Tento turnaj je v tomto smere výbornou platformou a môžeme si zahrať proti skvelým súperom.“
Výsledky slovenskej reprezentácie z prvého dňa Memoriálu L. Bottlika:
Ferencváros Budapešť – Slovensko 19:5 (4:3,4:0,6:0,5:2)
Góly: Vamos a Vigvari po 4, Manhercz 3, Nagy, Varga a Kakaris po 2, Mandić a Vismeg 1 – Furman 2, T. Bačo, Mihál a Čaraj 1
Slovensko – Spandau 04 Berlín 13:18 (4:4, 2:2, 3:7, 4:5)
Góly: Furman 4, Baláž 3, Ďurík a Tisaj 2, Bielik, Maťovčík – Tkáč a Culina 4, Andruszkuewicz a Bosković 3, Čaraj, Bruns, Klaffke a D´Souza