Košický klub Ilyo – taekwondo ŠKP oslavuje tridsiate výročie založenia a neodmysliteľnou súčasťou jeho aktivít je aj organizácia vlastného medzinárodného turnaja Ilyo Cup.
V rámci jeho 16. ročníka sa v športovej hale na Palackého ulici sa v rámci disciplíny kyorugi (zápas) predstavilo 275 pretekárov z tridsiatich tímov z deviatich krajín. V rámci bezkontaktných cvičení poomsae sa predstavilo takmer sto športovcov z dvanástich tímov zo štyroch krajín.
„Tento ročník bol pre nás špeciálny, pretože oslavujeme krásnych tridsať rokov. Ilyo Cup sme rozdelili do dvoch dní, pričom počas prvého sme videli zápasy v disciplíne kyorugi a počas druhého cvičenia poomsae,“ priblížil šéf košického klubu Pavel Ižarik. Vysoká účasť ho príjemne prekvapila. „Tentoraz sme totiž nerobili nejakú väčšiu kampaň. Za tie roky sme si už ale vybudovali meno a naši zahraniční priatelia sa možno aj svojou prítomnosťou rozhodli prispieť k oslavám nášho jubilea. Bola tu veľká časť slovenskej reprezentácie, zahraničná kvalita a osobitne ma potešila prítomnosť talianskeho klubu taekwondo Salerno. Práve ich tréner bol totiž aj mojim prvým trénerom a práve vďaka nemu som sa dostal k tomuto športu.“
Z pohľadu celkových výsledkov obsadili pretekári usporiadateľského klubu v oboch disciplínach strieborné pozície. V kyorugi ich predstihla početná a veľmi silná výprava z Ukrajiny, v poomsae dominovala Hnúšťa.
„Výsledky pre mňa neboli prioritou. My sa tešíme ak môžeme odovzdávať poháre zahraničným hosťom, ale samozrejme prajeme úspechy aj našim športovcom. Teší ma, že v poomsae pomohli k peknému druhému miestu aj naši parataekwondisti,“ podotkol Ižarik.
„Pre nás trénerov je domáci turnaj vždy plný práce a stresu,“ pousmiala sa trénerka Gabriela Briškárová. „Mne sa však tento Ilyo Cup veľmi páčil. Deti podali dobré výkony a v disciplíne kyorugi sme obsadili ako najlepší slovenský klub druhé miesto. Musím byť teda spokojná a teší ma, že tie staršie nám pomáhali aj v rámci rozcvičky a podobných vecí. Uľahčili nám tým prácu.“
Priaznivci taekwonda poznajú Gabiku ako úspešnú reprezentantku Slovenska. Zo súťažného tatami sa však postupne stiahla a svoju energiu venuje práci s novou generáciou pretekárov.
„Našla som sa v tejto práci a snažím sa deti smerovať na cestu, ktorou som roky kráčala ja. Ich úspechy ma tešia možno ešte viac, ako keď som víťazila ja. Pred pár týždňami sme boli napríklad v rumunskej Bukurešti, kde som bola trénerkou Richarda Hanušovského a ten získal v rámci Dracula Open skvelú striebornú medailu,“ podotkla s hrdosťou v hlase dlhoročná opora iného košického klubu Koryo Slávia UPJŠ. Prečo sa vlastne rozhodla zmeniť farby a prestúpiť do Ilya? „V Koryu mám stále dobré vzťahy a nešlo o nejakú zmenu vyvolanú problémami. Jednoducho som zmenila pôsobnosť a momentálne mám na starosti viac detí. Mne to takto vyhovuje a tak ako som sa nemala na čo sťažovať v Koryu, tak sa teraz nemôžem sťažovať v Ilyu. V Košiciach máme celkovo výborné vzťahy a deti z môjho bývalého klubu sa za mnou stále zastavia a navzájom si vieme pomôcť.“
Z pohľadu výsledkov pomaly sa končiaceho roka 2024 môže byť mladá trénerka spokojná. „Na majstrovstvách sveta sme mali najväčšiu výpravu a výkony boli v poriadku. Súčasná konkurencia je už ale obrovská a naše priania boli možno väčšie, ako dovolila realita. Viacerých našich športovcov čakajú ešte majstrovstvá Európy do 23 rokov a verím, že tam sa im podarí dosiahnuť pekné výsledky a skrášlia nám tak koniec roka,“ zaželala si G. Briškárová.
Do budúcnosti je jej veľkým trénerským snom dostať niektorého zo svojich zverencov až pod päť olympijských kruhov. Podľa Pavla Ižarika to nemusí byť utópia a slovenské taekwondo by sa mohlo dočkať už v Los Angeles 2028.
„Máme talentovaných juniorov ako sú Rišo Hanušovský, či môj syn Daniel. Rišo zbiera medaily na G-turnajoch a to je skvelý prísľub do budúcnosti. Od budúcich olympijských hier bude navyše uznané aj para-poomsae a z pohľadu našich športovcov tak vidím veľkú šancu dostať sa na paralympiádu. V tomto smere máme viaceré talenty a hneď dvaja naši parataekwondisti – Aďka Bérešová a Tobiáš Kováč - sa predstavia aj na najbližších majstrovstvách sveta v Bahrajne,“ upozornil Ižarik.
Spomínaných tridsať rokov od založenia klubu nabáda k malej rekapitulácii. Počas troch dekád sa v Ilyu premleli stovky športovcov, pričom viacerí z nich to dotiahli až na reprezentačnú úroveň.
„Ťažko vybrať pár najlepších. V dávnejšej histórii bol našou vlajkovou loďou Boris Lieskovský, ktorý patril medzi európsku špičku. Spomenúť musím kvalitného reprezentanta Dávida Sajka a množstvo ďalších šikovných reprezentantov,“ zamyslel sa zakladateľ klubu ŠKP Ilyo. „Krásne je však hlavne to, že sme stále tu a naša členská základňa stále rastie. Momentálne máme 250 členov a krásnu telocvičňu. Za tých tridsať rokov sme sa niekam posunuli a tí, ktorí tu začínali ako deti, sú teraz trénermi či rozhodcami. Ostávajú pri tomto športe a to je to najdôležitejšie.“
Taekwondisti z Ilya začínali v skromných podmienkach a v posledných rokoch bola ich základňou telocvičňa v budove TJ Metropol. To sa však tento rok zmenilo a klub sa presťahoval do telocvične na Popradskej ulici.
„Takéto podmienky by mal mať každý klub. Máme krásnu veľkú telocvičňu s komfortným zázemím a výborným vybavením. Je to úplne iný štandard, ako keď sme začínali v starej telocvični krajského policajného zboru. Vtedy sme boli vďační aj za to, ale dnes to našťastie vyzerá oveľa lepšie. Verím, že aj tieto podmienky urobia z taekwonda ešte atraktívnejší šport a naše rady sa budú stále rozrastať o nové deti,“ uzavrel Pavel Ižarik.