Martin Novotný pracuje na Klinike Infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach od roku 2009. Začínal ako sekundárny lekár, sedem rokov pôsobil v školstve. Primárom kliniky je od septembra 2019. V nastupujúcej vlne omikronu predpokladá veľký nápor hlavne na nemocničné ambulancie a avizuje liečenie novým antivirotickým liekom Molnupiravir.
Ako vie pacient a bežný laik odlíšiť, či má omikron, iný variant koronavírusu, alebo iba bežnú chrípku? A či je to z hľadiska klinických príznakov vôbec dôležité?
Podľa klinických príznakov nie je možné odlíšiť, či ochorenie COVID-19 vyvolal variant omikron, delta, prípadne iný variant koronavírusu. Samotný pacient s respiračnými príznakmi to nedokáže rozlíšiť vôbec. Aký typ koronavírusu má, je pre pacienta prakticky viac-menej jedno. Dôležité je hlavne to, ako sa pri tom cíti. Ak sa má zle a symptómy sa zhoršujú, je najlepšie vyhľadať lekára. Nemá žiadny zmysel niekoľko dní čakať na zlepšenie.
Aké sú príznaky ochorenia COVID-19 pri omikrone?
Napriek bombastickým titulkom článkov v médiách nemá omikron úplne stopercentne odlíšiteľné príznaky, na základe ktorých je možné ho jednoznačne identifikovať. Áno, pacienti majú častejšie bolesti hrdla, môžeme povedať aj to, že ťažkosti trvajú kratšie.
Ale nedá sa na to vôbec s určitosťou spoľahnúť. Faktom je, že na začiatku ochorenia nikto netuší, či jeho priebeh bude ľahký, alebo ťažký. Môže sa stať, že sedem dní bude všetko v poriadku, potom sa to zlomí a skončíte v nemocnici v kritickom stave. Alebo presne naopak. Jeden deň budete mať ťažkosti a potom to už bude v pohode. Vôbec nevieme predpokladať, akým spôsobom sa bude ochorenie u toho-ktorého pacienta vyvíjať.
Akú liečbu ochorenia COVID-19 vyvolaného variantom omikron odporúčate? Líši sa to nejako od odporúčaní pre variant delta?
Pri liečbe si treba pacientov rozdeliť na dve veľké časti. Prvá je väčšinová populácia a deti. Druhú tvoria pacienti starší ako 65 rokov, pacienti s poruchou imunity či závažným chronickým, prípadne terminálnym ochorením. U malých detí a zdravých pacientov do tohto veku ide prevažne iba o symptomatickú liečbu zlepšujúcu klinické príznaky, ktoré u pacienta ochorenie vyvoláva.
V absolútnej väčšine prípadov nemá u tejto skupiny akákoľvek intervencia žiadny zmysel. Určite nemá zmysel pacientom predpisovať napríklad antibiotiká. Ide o vírusové ochorenie, na ktoré nemajú antibiotiká žiaden vplyv. Podávajú sa lieky potláčajúce bolesť, horúčku, vitamíny a hlavne dostatok tekutín, plus režimové opatrenia. Ak do piatich dní nedôjde k zlepšeniu symptómov, prípadne sa po troch dňoch dramaticky zhoršia, je potrebné určite vyhľadať lekára.
Čo sa týka pozorovania stavu pacienta, dôležité je sledovať teplotu a saturáciu kyslíka. Ak je saturácia nad 92 percent, môžeme byť pokojní. V prípade, že klesne pod túto hodnotu, treba ísť čím skôr k lekárovi.
Čo druhá, rizikovejšia skupina?
Druhú skupinu tvoria pacienti, u ktorých je veľký predpoklad komplikovaného priebehu COVID-19. Ide o pacientov, ktorí reálne najviac plnia nemocnice. Tu máme dvojitý režim liečby. Do nástupu vlny omikronu sme používali monoklonálne protilátky, ktoré pravdepodobne budeme prehodnocovať.
Na trh však aktuálne dorazilo prvé antivirotikum Molnupiravir. Takže prvý spôsob u tejto skupiny pacientov je podávať monoklonálne protilátky alebo Molnupiravir čím skôr po kontakte s pozitívnou osobou a PCR potvrdení pozitivity u pacienta. Vedia ich predpísať aj praktickí obvodní lekári.
Čo v prípade dvakrát alebo trikrát očkovaných pacientov? Majú sa obávať a sledovať rovnako alebo naopak menej?
Čo sa týka očkovania a ochrany pred omikronom, jednoznačne sa ukazuje, že dvojité očkovanie, hlavne s väčším časovým odstupom, už nezabezpečuje až takú ochranu, aby pacient nemohol byť nakazený. Treťou, boostrovacou dávkou sa však riziko nakazenia extrémne znižuje.
Ak aj človek absolvoval iba úplné základné očkovanie, všetky štatistiky z krajín, kde už omikron robí veľkú neplechu, zatiaľ ukazujú, že títo pacienti končia s ťažkým stavom v oveľa menšom percente. A takmer vôbec nie na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo na umelej pľúcnej ventilácii.
Ako ste v nemocnici pripravení na ďalšiu vlnu?
Prvýkrát od začiatku pandémie si myslím, že budeme cítiť následky covidu viac ako doteraz, pretože očakávame veľké počty pacientov, ktorí budú doma na PN-ke. Bude ťažšie nájsť otvorený obchod, prípadne sa budú musieť zredukovať služby, na ktoré sme boli doteraz zvyknutí, pretože veľa ľudí bude ležať doma s covidom.
Naša nemocnica okrem lôžok, ktoré tu už máme, má ďalšiu úlohu. Vytvoriť triážne oddelenie, ktoré by malo pomôcť hlavne pred návalom ambulantných pacientov. Prípadne vytvoriť nejaké observačné lôžka, ktoré by vedeli lepšie oddeliť pacientov, ktorí ešte nepotrebujú hospitalizáciu. A odkiaľ by podaním jednoduchej medikácie mohli ísť pacienti po pár hodinách domov.
Aký priebehu vlny omikronu predpokladáte v nemocnici? Máte dostatok liekov?
Z pohľadu liekov sa vo väčšine prípadov pacientov, ktorí budú vyžadovať hospitalizáciu, nemení nič v porovnaní s tým, čo sme podávali doteraz. Lieky sú naskladnené a sme pripravení na to, že budeme mať obsadený veľký počet lôžok. Každopádne je isté, že pôjdeme na hranicu svojich možností. V našej nemocnici očakávame hlavne nápor na ambulancie, keďže pozitívnych pacientov bude extrémne veľa.
Na druhej strane, môžu byť chorí aj obvodní lekári, tým pádom sa môže znížiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čím sa všetko ešte viac prenesie na nemocnice. Aj keď sa ukazuje, že omikronoví pacienti potrebujú hospitalizácie v menšej miere a menej často končia na umelej pľúcnej ventilácii, bude ich pravdepodobne veľmi veľa. Teda aj tento malý podiel bude znamenať veľké číslo a naše zdravotnícke kapacity to poriadne preverí.