Slovensko si každoročne pripomína 8. mája Deň víťazstva nad fašizmom. Tento dátum sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka. Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si v tento deň pripomína väčšina štátov Starého kontinentu. V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja, rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Pripomeňme si, aké boli ohlasy na ukončenie vojny v košickej dobovej tlači v máji 1945.
„Dohorel plameň, zapálený iskrou, vzblknuvšou na konci leta r. 1939 v Gdánsku. Prestaly dunieť delá, rachotiť strojové pušky, vybuchovať míny, hučať sirény a padať bomby z lietadiel. Prestalo zabíjanie ľudí, nebudú ďalší ranení a mrzáci, ani vdovy a siroty. Toto bude prvým bezprostredným dojmom každého jednotlivca, každý bude cítiť uvoľnenie napätia, ktoré ležalo na ňom takmer 6 rokov, ovplyvňovalo jeho myslenie, prácu a život. Každý z nás a všetci spolu sme si pri tejto zpráve voľnejšie vydýchli a v podvedomí cítime, že skončením prelievania krvi sa skončí aj jedna etapa v našom živote a nastáva nová. Život ide ďalej. Slávnostnosť chvíle nás však núti zamyslieť sa nad tým, čo sme prežili, ako sme to prežili a nad následkami tohoto vykoľajenia ľudstva, nazývaného vojnou. Lebo nemýlme sa: dnes nebudeme pokračovať tam, kde sme boli vo chvíli, keď vojna vypukla. Bolo niečo zhnitého v ľudskej spoločnosti, čo volalo, alebo aspoň len umožňovalo riešenie otázok prelievaním krve. Je zrejmé, že prvá svetová vojna nebola dosť silnou príučkou pre ľudstvo, nebola mu dosť odstrašujúcim príkladom, keď po 20 rokoch siahlo znovu k tomuto spôsobu riešenia. Vojna v rokoch 1914 – 1918 nemala obrodzujúci účinok na morálku človeka. Našiel sa štát, v ňom režim a v režime vodca, ktorý vyvolal nový ozbrojený konflikt a ktorý techniku vraždenia ešte proti minulej vojne vystupňoval. Od bombardovania Varšavy cez Oslo, Rotterdam, Coventry, Londýn, Belehrad, Moskvu a Stalingrad až po zničenie Prahy v poslednej chvíli konfliktu, ťahá sa krvavá cesta národa, ktorý pre neľudské ciele neľudským spôsobom zneužil výdobytky kultúry. Nesie na sebe strašnú zodpovednosť nielen za osudy desiatky miliónov mŕtvych a zničených existencií, za zničenie miest, krajov, štátov, výdobytkov a pomníkov skutočne kultúrneho a ľudského snaženia, ale nesie na sebe aj pečiatku národa, ktorý si počínal tak, že podlamoval dôveru ostatných v dobro človečenstva a tým v seba samého. Ničil nielen jednotlivcov a ich hmotné hodnoty, ale útočil na národy a na ich morálne majetky. Je to zločin, ktorý v dejinách ľudstva stojí takmer bez páru. Môžeme preto právom očakávať, že v budúcnosti takáto podkopná práca proti ľudstvu nebude prípustná.“ Písalo sa na úvodnej strane novín Demokrat, ktoré vychádzali v Košiciach, 8. máj 1945
I napriek samotnej kapitulácii Nemecka nie všade definitívne utíchli boje. Samotná Praha, v ktorej sa zdržiavali nemecké vojská, zažívali hrôzu z barbarstiev Nemcov aj v tento pamätný deň. Nemci, ktorí zotrvali v meste, neboli ochotní hneď akceptovať porážku a neľútostne bojovali a bránili svoje pozície naďalej.
V utorok večer z Prahy prichádzajú informácie, že Nemci aj v Prahe kapitulovali. Napriek tomu ešte v noci na stredu (9. mája) pálilo nemecké delostrelectvo na Prahu.
„Situácia v Prahe je ešte stále zmätená. Československý pražský rozhlas oznámil, že Nemci začali o 01.50 hod. paľbu na Prahu. O 01.55 hod. pražský rozhlas oznámil: „Delová paľba, ktorú možno počuť aj v našom štúdiu, je dôkazom toho, že nacistické hordy, na ktoré sa premenili krátko po polnoci nemecké ozbrojené sily, chcú pokračovať v krviprelievaní, ktoré trvá od soboty.“ Krátko po polnoci vysielal pražský rozhlas naliehavú výzvu o pomoc. Vo výzve sa hovorilo, že nacistickí vrahovia, hlavne vojská SS, vyvliekli ženy, deti a starcov z leteckých krytov a nútili ich, aby bežali pred tankami, pričom ich nemilosrdne vraždili. Česká národná rada a vojenský veliteľ vyzvali čsl. veliteľov v meste, aby sa ihneď hlásili a aby zabezpečili vlastníctvo štátu.“
V stredu (9. mája) predpoludním podnikli nemecké lietadlá nálet na Prahu.
„Pražský rozhlas práve oznámil, že Nemci podnikli nálet na Prahu. Ďalej vyzýva obyvateľstvo, aby sa okamžite odobralo do krytov. Poplachové sirény nefungujú. O bojoch v Prahe sa hlási, že stred mesta ešte nie je vyčistený od nepriateľa, sovietske tanky však rýchle postupujú Prahou a dosiahly Václavské námestie. Z predmestí Nemci uprchli a zanechali celú výstroj a výzbroj, ktorá sa stane majetkom Československej republiky. Právo rozdeľovať strelivo a zbrane majú jedine národné výbory a dajú ich k dispozícii bojujúcim na barikádach a českým vlastencom, ktorí nosia biele pásky s červeným nadpisom RG.“
V priebehu stredy sa podarilo vojskám maršala Koneva postupne oslobodiť celé hlavné mesto Československa. Východne od mesta však naďalej pretrvávali boje na niektorých úsekoch Moravy.
Samotné Košice pri obnovení Československa zohrali významnú úlohu. Prvá povojnová vláda sa zišla na sklonku vojny v Košiciach, aby na východe obnoveného štátu prijala program vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Dokument dostal názov Košický vládny program a slávnostne ho vyhlásili 5. apríla 1945. Prezident Beneš sa vrátil do vlasti po 6,5-ročnom exile 3. apríla 1945, keď s členmi exilovej vlády prekročil vo vlaku východnú hranicu postupne oslobodzovaného Československa. O deň neskôr, 4. apríla bola v Košiciach vymenovaná nová vláda. Na jej čele stál bývalý československý veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger. Vláda mala 25 členov – 16 Čechov a 9 Slovákov. Kabinet tvorili zástupcovia štyroch českých a dvoch slovenských politických strán (Demokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska).
9. mája 1945 sa predsedníctvo SNR lúčilo s metropolou východného Slovenska – Košicami týmto ohlasom:
Veľké víťazstvá Červenej armády a západných spojencov, korunované všeobecnou kapituláciou Nemecka, umožňuje Slovenskej národnej rade a všetkým jej orgánom urýchlene presídliť do hlavného mesta Slovenska, Bratislavy, aby tohto centra administratívne zvládla Slovensko a do života uviedla na celom území Slovenska všetky tie veľké zásady, pre ktoré vzplanulo naše národné povstanie. Pri odchode vlády Československej republiky i Slovenskej národnej rady z Košíc vyslovujeme srdečnú vďaku slovenskému obyvateľstvu mesta Košíc, ktoré nás tak pohostinsky prijalo a umožnilo nám tu rozvinúť dôležitú politickú i zákonodarnú činnosť v prospech Slovenska 1 Československej republiky.
Hoci Košice boli sídlom Republiky a Slovenskej Národnej rady len za krátky čas, nebude mať tento fakt v dejinách nášho obnoveného štátu len ráz epizodický. S menom Košíc bude navždy spojená dohoda o Národnom fronte Čechov a Slovákov a záväzné vyhlásenie československej vlády, ktoré stanovuje povstanie Slovákov ako samobytného a rovnoprávneho národa v Československej republike. Odtiaľto začali sme uskutočňovať pozemkovú reformu na majetkoch cudzincov a zradcov národa, takže majetok národa dostáva sa zasa do rúk ľudu.
Spojenie mena Košíc s týmto slávnym úsekom našich dejín je zárukou, že Košice ani v budúcnosti nestanú sa provinčným mestom, lež budú vždy jedným z najdôležitejších slovenských stredísk kultúrnych a politických a naďalej metropolou východného Slovenska. Nech ani slovenské občianstvo mesta Košíc, navždy prinavrátených slovenskému národu, nikdy nezabudne na svoju vernosť slovenskému národu, zásadám ľudovlády a Československej republike.
Ohlas predsedníctva SNR / 10. máj 1945, Demokrat
Po spomínanej komplikovanej situácii, ktorá vládla v Prahe v dňoch kapitulácie Nemecka, sa do Prahy dostal prezident Beneš spoločne s prvou povojnovou československou vládou 10. mája v popoludňajších hodinách. Týmto dňom sa začala písať nová kapitola dejín Československa, žiaľ, o krátky čas nato bola poznačená nástupom vlády komunistov a začiatkom studenej vojny.
