Informačná vojna o Ukrajinu: Ako zvládať dezinformácie a vojnovú propagandu

Vidíme a zažívame to každý deň. V skutočnej aj virtuálnej realite. Dva malé príklady z oboch praxí.

Keď chlapíkovi, od ktorého pravidelne kupujem balíky sena pre naše kozy, ovce a zajace, položartom nadhodím: „Tak čo? Ešte nemáte vojnové ceny?“, s úplne vážnou tvárou odpovie: „Vidíte, Amerika vyprovokovala Putina a teraz si to odnesú Ukrajinci. A možno aj my. Za všetko môže NATO a USA. A my sa medzi nich ako idioti ešte tlačíme!“

Debatku radšej nechám nedokončenú. Vytrhnem kus sena z najbližšieho balíka, ovoniam ho, prikývnem a spolu ho pod plechovou strechou skladu bývalého družstva, ktorý tu má týpek prenajatý, vykotúľame do prívesného vozíka. Cena zostáva zatiaľ rovnaká, dvadsať eur. Vojna práve začala. Uvidíme, čo bude, keď prídem o mesiac.

Na sociálnej sieti, medzi viac ako stovkou väčšinou negatívnych a závistlivých komentárov pod článkom: Ukrajinci môžu na východnom Slovensku používať bezplatnú prímestskú autobusovú dopravu, sa od pani J.K. objaví aj toto: „Využívajú, že môžu z Ukrajiny vypadnúť skoro zadarmo.“ Čo na to povedať? Asi len: Dobre.

Pred týždňom zverejnilo ministerstvo obrany video a neskôr aj text o prebiehajúcej ruskej vojenskej propagande na Slovensku. „Na pozadí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vidíme, že spravodajská alternatíva, ktorá dlhodobo pôsobí na Slovensku, je iba predĺženou rukou ruského vojenského ťaženia. Vojna sa v hybridnej forme odohráva aj na Slovensku. Okrem siete dezinformačných webov a facebookových stránok sa do nej aktívne zapájajú aj známi jednotlivci,“ uvádza na sociálnej sieti ministerstvo.

Ruská vojenská propaganda má podľa rezortu obrany šesť hlavných cieľov. Ospravedlniť vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine vrátane útokov na civilné obyvateľstvo, prinútiť Slovensko, aby upustilo od humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a odradiť slovenskú verejnosť od pomoci ukrajinským vojnovým utečencom. 

Ďalej spochybniť informácie, ktoré o vojne podávajú tradičné médiá, spochybniť opatrenia na zvládnutie dopadov ruskej invázie na Ukrajinu a znížiť obranyschopnosť krajiny spochybňovaním prítomnosti spojeneckých jednotiek na území Slovenskej republiky.

„Medzi hlavné dezinformačné naratívy dnes patrí hlavne príbeh, že ide o vojnu USA a Ruska. Jej cieľom je odviesť pozornosť od priamej a nevyprovokovanej ruskej agresie a spochybniť našich strategických partnerov,“ vysvetľuje ministerstvo a odporúča ľuďom, aby ruskú propagandu ignorovali.

Propaganda bola súčasťou vojen vždy. Vojny sa väčšinou viedli za niečo, v mene niečoho a proti niekomu alebo niečomu. Výnimkou nie je ani konflikt na Ukrajine. S tým rozdielom, že dnes vojnu sledujeme v priamom prenose.  

Hitler mal svoju árijskú rasu, tretiu ríšu a hákový kríž. Putin hovorí o denacifikácii a demilitarizácii. Z písmena Z, ktoré sa prvýkrát objavilo na ruskej vojenskej technike, kremeľská propaganda urobila nový ideologický vojnový symbol. Hlásia sa k nemu tisícky Rusov sympatizujúcich s Putinovou vojenskou agresiou.

V reakcii na dianie na Ukrajine to komentuje americký historik, politológ a expert na strednú a východnú Európu Timothy Snyder v minulotýždňovom videorozhovore s americkou novinárkou Anne Applebaumovou a izraelským spisovateľom Yuval Noah Hararim.

Hovorí, že práve Putinova propagandistická a dezinformačná rétorika, ktorá pracuje s pojmami ako denacifikácia Ukrajiny, genocída a holokaust (údajne páchané na ruskojazyčnom obyvateľstve Ukrajiny), atakuje základný morálny kód západnej civilizácie. Ten je postavený na veľmi jasných definíciách nacizmu a holokaustu, ktoré vychádzajú z dejín druhej svetovej vojny a obdobia po nej. 

Bohatá dezinformačná plejáda fake news, hoaxov, trollingu a konšpirácií, otestovaná pandémiou koronavírusu, sa tak v čase vojny, sociálnych sietí a všadeprítomných mobilov a interaktívnych aplikácií stáva ešte nebezpečnejšou. V plnej kráse ju prostredníctvom dezinfo-webov, dezinfo-skupín, dezinfo-stránok, dezinfo-profilov a proruských trollov zažívame aj na Slovensku.  

V ruskej dezinformačnej stratégii sa napríklad bežne objavuje naratív o sabotážnych skupinách Ukrajincov, ktorí útočia na svoje vlastné mestá, elektrárne a ciele (napríklad aj nemocnice a pôrodnice?) a potom sa to snažia hodiť na ruskú armádu. Ruské ministertsvo obrany informovalo, že na Záporožskú jadrovú elektráreň 3. marca zaútočila sabotážna skupina kyjevského nacionalistického režimu.

Výnimočne (ne)kreatívnymi hoaxami sú aj správy, že ruské rakety zničili niekoľko amerických biologických laboratórií na území Ukrajiny, v ktorých sa nachádzali nebezpečné patogény použiteľné ako biologické zbrane, že Ukrajina vyvíja špinavú jadrovú bombu s obsahom rádioaktívneho plutónia alebo že ruskí vojaci našli na Ukrajine špeciálne laboratóriá, ktoré pre ukrajinských nacistov vyrábajú takzvané bojové drogy.

Vrcholom dezinformačných fake news sú videá, ktoré údajne dokazujú, že celá vojna na Ukrajine je vlastne iba zinscenovaná a že Ukrajina humanitárnu krízu prostredníctvom falošných mŕtvol a prenajatých hercov iba predstiera.

Logicky sa dostávame k otázke, čo s takýmito informáciami robiť, ako ich čítať, rozpoznať, vyhodnotiť a spracovať. Najjednoduchším spôsobom, akým sa dá pravdivosť informácie overiť, je takzvaný CRAP test. Skratka pochádza zo štyroch anglických slov a definuje otázky, na ktoré pravdivý text a jeho autor dokážu odpovedať. 

1. Currency – Aktuálnosť: Kedy bola informácia zverejnená alebo naposledy opravená? 2. Reliability – Spoľahlivosť: Aké informácie obsahuje zdroj? Poskytuje autor obojstranný pohľad na danú tému? 3. Authority – Autorita: Má autor kvalifikáciu a renomé na to, aby tieto informácie zverejňoval? 4. Purpose – Cieľ: Aký je zámer autora? Snaží sa informovať, zaujať, pobaviť alebo presvedčiť? A ak sa snaží presvedčiť, používa na to podložené argumenty? Drží si od témy odstup alebo používa emóciami nabitú štylistiku?

Európska komisia odporúča pracovať aj s týmito otázkami: Aké pocity obsah článku vyvoláva? Je text, ktorý čítate, plný otáznikov, výkričníkov a fantasticky znejúcich odhalení? Máte počas jeho čítania pocit, že chcete niekomu vraziť alebo na tomto svete prestať existovať?

Ak áno, je dosť možné, že ide o prácu dezinformátora. Pohonnou hmotou každej dezinformácie je totiž silná, väčšinou negatívna emócia. Cieľom dezinformátorov je oklamať čo najväčšiu skupinu ľudí. Počítajú s tým, že ich obete si fakty neoveria a budú ich bezhlavo zdieľať. Predtým, než niečomu uveríte alebo to posuniete ďalej, by ste si informáciu mali overiť.

►Dezinformácia – nepravdivá, vedome skreslená informácia, ktorej cieľom je ovplyvniť určitú skupinu ľudí, prípadne celú populáciu.

►Misinformácia – nepravdivá alebo mylná informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť.

►Fake news (falošné správy) – informácie, ktoré sa tvária ako správy z novín, no v skutočnosti sú to vykonštruované informácie, ktoré ohýbajú realitu pre svoj vlastný cieľ.

►Hoax – poplašná, podvodná, nepravdivá správa, ktorú niekto zámerne vytvoril a ktorá sa väčšinou šíri veľmi rýchlo, hlavne prostredníctvom sociálnych sietí.

►Trolling – urážka či provokácia, ktorá má v človeku vyburcovať silné emócie.

►Propaganda – informácia, správa alebo text, ktoré využívajú pravdu na to, aby propagovala určitú ideu alebo stranu, pričom vyznievajú objektívne.

►Konšpiračná teória – teória alebo názor na ľubovoľnú tému, ktoré nie sú podložené faktami a tvrdia, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny vplyvných, mocných činiteľov.

►Sociálne inžinierstvo – cielené útoky prostredníctvom rôznych typov informácií a netechnických nástrojov a prostriedkov s úmyslom zmanipulovať ho.

Zdroj: mosr.sk/overujsifakty.sk/konspiratori.sk/refresher.sk/kritickemyslenie.sk/standforukraine.com/ec.europa.eu